Sprievodca Hodnotenie žiakov a ich vzdelávacích výsledkov (NIVaM, 2024) ukazuje, ako hodnotiť tak, aby hodnotenie žiakom pomáhalo napredovať a nebolo len kontrolou výkonu. Ponúka princípy, praktické rady aj konkrétne techniky využiteľné v bežnej školskej triede.
Zmena hodnotenia je neoddeliteľnou súčasťou kurikulárnych zmien. Ak má škola rozvíjať kritické myslenie, postoje a schopnosť použiť vedomosti v reálnych situáciách, nemôže hodnotiť len to, koľko si žiaci zapamätali. Nový štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (2023) preto posúva dôraz na priebežné hodnotenie, sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie.
Úvodná kapitola vysvetľuje, čo sa v hodnotení mení, a rozlišuje tri prístupy: hodnotenie učenia sa (sumatívne), hodnotenie podporujúce učenie sa (formatívne) a hodnotenie ako učenie sa, keď žiak sám reflektuje svoj pokrok.
Ukazuje, ako vychádzať zo vzdelávacích štandardov, a ponúka aj praktické rady ku klasifikácii – napríklad že známka neslúži na porovnávanie žiakov a sankcie za neskoré odovzdanie úlohy do nej nepatria.
Ďalšie kapitoly opisujú špecifiká hodnotenia v jednotlivých vzdelávacích oblastiach, hodnotenie komplexnejších spôsobilostí v dlhšom období (portfóliá, projekty, reflexné denníky, záznamy o pokroku) a spoluprácu s rodičmi – od rodiča ako „klienta“, ktorý dostáva len výsledok, po rodiča ako partnera.
Samostatná kapitola sa venuje tomu, ako žiakov naučiť hodnotiť svoj výkon aj spolužiakov – od bezpečnej klímy cez prácu s chybou po jasné kritériá. Nechýbajú jednoduché techniky. Pri technike Dve hviezdičky a jedno prianie žiak pomenuje dve veci, ktoré sa podarili, a jeden návrh na zlepšenie. Pri samostatnej práci zas žiaci farebnou ceruzkou signalizujú, či majú hotovo a môžu pomôcť, či pracujú bez problémov, chcú sa poradiť so spolužiakom alebo potrebujú pomoc učiteľa.
Sprievodca predstavuje aj nehodnotiaci prístup. Rozlišuje medzi hodnotením, spätnou väzbou a neutrálnou informáciou o správnosti úlohy a vysvetľuje, prečo môže hodnotenie v procese učenia brzdiť – vyvoláva strach z chyby a konkurenciu namiesto spolupráce. Rieši aj praktické otázky, napríklad čo dať žiakom na vysvedčenie.
Na záver vyvracia šesť rozšírených mýtov, napríklad že známky sú najobjektívnejšie alebo že iné formy hodnotenia sú časovo náročné. Hlavné myšlienky zhŕňa desatoro efektívneho hodnotenia.
Autori sprievodcu nepovažujú za vyčerpávajúci materiál, ale za odrazový mostík pre učiteľov, ktorí chcú svoje hodnotenie prispôsobiť súčasným trendom.
