Určite sa snažím myslieť na to, že tak ako v živote, tak aj v organizácii potrebujú ľudia určitý rytmus a pravidlá, aby sa mali o čo oprieť. Nejasné zadania, nepredvídateľnosť, chaos, to sú tiché a neviditeľné aspekty, ktoré spoľahlivo znefunkčnia každú štruktúru. Snažím sa byť systematická, čo najjasnejšie komunikovať požiadavky, zároveň dávať ľuďom priestor, aby si tam našli niečo, v čom môžu vyniknúť a autonómne rozhodovať, lebo to často robia lepšie ako ja.
Vždy ma lákajú talenty, mám rada ľudí s názorom, spoľahlivosťou a vítam humor. Snažím sa obklopiť ľuďmi, ktorí dokážu a chcú byť samostatní a tam viac podporujem, inšpirujem a vytváram podmienky, ako by som „tvrdo“ riadila a manažovala. Kontrolujem úlohy, nie dochádzku.
Vyjasňujem si očakávania druhých a komunikujem svoje potreby. Kľúčové dohody sa snažím so zainteresovanými stranami mať „na papieri“, aby sme sa k nim mohli vracať, kontrakty sa zvyknú totiž porušovať alebo vyvíjať v čase. V náročných procesoch vyjasňovania a rozhodovania využívam facilitátora. Nie som osobná a snažím sa o vecnosť aj u iných. Viem sa ospravedlniť.
Nevyhýbam sa náročným témam, ani ľuďom – práve naopak. Som transparentná a vyžadujem to aj od ľudí. Z pohľadu lokalizácie kontroly sa sústredím na seba a na to, čo môžem ovplyvniť a zvládnuť, nie na to, čo je mimo mojej zóny dosahu. Ak by som na záver mala pomenovať kľúčový nástroj, ktorý nám pomohol reformu nastaviť a zvládať, ukázala by som prstom jednoznačne na projektové riadenie.