Učia sa žiaci inak a prináša kurikulárna reforma sľubované výsledky? Štátna školská inšpekcia zmapovala zmeny priamo v triedach a prináša prvé nezávislé hodnotenie reformy.
Kurikulárna reforma základného vzdelávania patrí k najvýznamnejším zmenám slovenského školstva za posledné dve desaťročia. Jej cieľom je posilniť rozvoj kľúčových kompetencií a funkčnej gramotnosti s dôrazom na celostný rozvoj žiaka. Školy, ktoré sa do reformy zapojili v školskom roku 2023/2024, ukončili prvý trojročný vzdelávací cyklus prvou skupinou žiakov vzdelávaných podľa nového kurikula.
Dôležitým zdrojom spätnej väzby sa v tejto súvislosti stalo aj kriteriálne testovanie žiakov 3. ročníka. Cieľom testovania bolo zistiť, aká je úroveň matematickej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti žiakov. Zistenia o priebehu implementácie reformy a o úrovni gramotností sú pre štát a verejnosť dôležitou spätnou väzbou. Predstavujú významný podklad na hodnotenie účinnosti reformy a prijímanie opatrení na ďalšie zvyšovanie kvality vzdelávania.
Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) realizovala v súvislosti s kurikulárnou reformou v školskom roku 2025/2026 dva inšpekčné výkony. Prvý sa zameriaval na monitorovanie implementácie kurikulárnej reformy v 22 základných školách, ktoré sa medzi prvými (v školskom roku 2023/2024) zapojili do vzdelávania podľa Štátneho vzdelávacieho programu 2023. Súčasne bola ŠŠI oslovená na spoluprácu pri monitorovaní kriteriálneho testovania žiakov 3. ročníka ako nezávislý pozorovateľ.
V kontrolovaných školách zapojených do kurikulárnej reformy sa vzdelávalo viac ako 6 300 žiakov,
z nich 2 287 bolo v reformných ročníkoch (1. – 3. ročník). Školy zároveň zabezpečovali vzdelávanie 17,2 % žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, 11,5 % žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, čo kládlo zvýšené nároky na vytváranie inkluzívneho vzdelávacieho prostredia. Monitoring kriteriálneho testovania vykonala ŠŠI v 12 z uvedených škôl.
Implementáciu kurikulárnych zmien na školách iniciovali najmä riaditelia v úzkej spolupráci s učiteľmi primárneho vzdelávania. Na väčšine škôl pôsobili koordinátori kurikulárnych zmien alebo supervízori a viac ako polovica škôl vytvorila koordinačné tímy zabezpečujúce odbornú a metodickú podporu pri zavádzaní reformy. Pozitívne prispieval k implementácii i mentoring a odborná podpora NIVAM a RCPU. Viacerí riaditelia uvádzali, že niektoré prvky reformy, napríklad ranné kruhy či bádateľsky orientované vyučovanie, realizovali už pred jej oficiálnym zavedením. Východiskové podmienky škôl preto neboli rovnaké, čo sa odrazilo aj v rozdielnej miere implementácie kurikulárnych zmien. V tejto súvislosti je dôležité posudzovať predovšetkým individuálny pokrok každej školy pri napĺňaní reformných cieľov.
Z rozhovorov s riaditeľmi a koordinátormi vyplýva, že najvýznamnejším prínosom je vysoká miera motivácie učiteľov prijímať inovácie a využívať vo vyučovaní inovatívne metódy, ako i väčšia motivácia a aktivizácia žiakov, spolupráca učiteľov, ale i flexibilita organizácie vyučovania a rozvoj učiacej sa komunity. Rozdiely vo vyjadreniach sa objavili najmä v tom, ktoré aspekty zmien považovali za najdôležitejšie.
Najčastejšie identifikovanou prekážkou bol negatívny prístup alebo nedostatočná motivácia časti PZ, čo uviedla zhodne takmer tretina respondentov. Koordinátori o niečo častejšie upozorňovali na celkovú nízku informovanosť o zmenách vo vzdelávaní (25 %) alebo neúplné informácie poskytované MŠVVaM SR (25 %). Riaditelia častejšie poukazovali na nedostatočné priestorové podmienky škôl (31,8 %), riziko zvýšenej pracovnej záťaže a vyhorenia PZ (27 %) a potrebu väčšej podpory zo strany zriaďovateľov (18,3 %). V otvorených odpovediach riaditeľov (45,5 %) sa opakovane objavoval aj nedostatok času na prípravu a realizáciu zmien, ako i potreba stabilného personálneho a materiálno-technického zabezpečenia. Respondenti upozornili aj na potrebu zosúladenia profesijného rozvoja PZ s požiadavkami reformy. Za dôležité považovali aj primerané nastavenie organizácie vzdelávania, výkonových štandardov, testovania a dostatočnú podporu škôl pri prechode na ďalšie etapy kurikulárnej reformy.
Rôzna miera ich rozpracovania odrážala postupný a individualizovaný proces implementácie kurikulárnej reformy v jednotlivých školách. Väčšina ŠkVP bola spracovaná koncepčne, prehľadne a bola priebežne aktualizovaná, pričom dôraz sa kládol na rozvoj kľúčových kompetencií a gramotností žiakov, podporu ich duševného zdravia a wellbeingu, individualizáciu vzdelávania a vytváranie podmienok na aktívne učenie sa. Disponibilné hodiny školy najčastejšie využívali na posilnenie jazykového a matematického vzdelávania, ale aj na realizáciu ranných kruhov a ďalších aktivít podporujúcich wellbeing žiakov. Ranné kruhy boli zavedené vo väčšine škôl. Zlepšenie si v niektorých školách vyžaduje zosúladenie učebných plánov školy s rámcovým učebným plánom či aktualizácia vlastných poznámok k učebnému plánu, rozpracovanie učebných osnov, využitie disponibilných hodín a zverejnenie aktuálnej verzie ŠkVP alebo jeho súčastí.
Významným predpokladom úspešnej implementácie reformy bol aktívny profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov. Učitelia absolvovali najmä vzdelávania zamerané na kurikulárnu reformu, inovatívne metódy a formy vyučovania, rozvoj gramotností, digitalizáciu a inkluzívne vzdelávanie. Prínos absolvovaných vzdelávaní sa pri zavádzaní nového kurikula a skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu prejavoval v jednotlivých školách postupne, pretože tento proces je dlhodobý a ovplyvňovaný je aj fluktuáciou PZ. Vo väčšine škôl sa nadobudnuté poznatky zo vzdelávaní postupne premietali do výchovno-vzdelávacieho procesu a podporili pripravenosť PZ pri zavádzaní nového kurikula do praxe. Naďalej však v niektorých školách pretrvávajú výzvy v oblasti zabezpečenia dostatočných personálnych kapacít.
Školy modernizovali digitálne vybavenie, dopĺňali učebné a metodické materiály a vytvárali podnetné prostredie prostredníctvom čitateľských kútikov, oddychových zón, školských záhrad, exteriérových učební a ďalších priestorov podporujúcich zážitkové učenie. Rezervy v oblasti priestorového zabezpečenia boli identifikované v troch školách a vytvárali obmedzenia pre realizáciu aktivizujúcich foriem vyučovania, flexibilnú organizáciu vyučovania a vytváranie podnetného školského prostredia.
Štátna školská inšpekcia vykonala 265 hospitácií v 3. ročníku prvého cyklu. Žiaci boli na väčšine sledovaných hodín aktívne zapojení do vzdelávacích činností, prejavovali záujem o učenie a pracovali prostredníctvom bádateľských, zážitkových a projektových aktivít. Stabilným prvkom vyučovania bola tímová práca, pri ktorej žiaci preukázali kooperatívne zručnosti. Väčšina z nich dokázala prekonávať prekážky v učení a vnímať chybu ako príležitosť na zlepšenie. Na väčšine sledovaných hodín mali žiaci príležitosť spolupracovať, riešiť problémy a v primeranej miere reflektovať vlastné učenie sa. Väčšina učiteľov vo zvýšenej miere využívala aktivizujúce metódy a vytvárala podmienky na samostatné objavovanie poznatkov. Viacerí z nich nadviazali na doterajšie pedagogické postupy a upravili metódy a formy práce smerom k efektívnejším stratégiám podporujúcim aktívne učenie sa žiakov. Silnou stránkou procesu výchovy a vzdelávania bol rozvoj sociálnej, emocionálnej a čitateľskej gramotnosti.
Priestor na ďalšie zlepšovanie zostáva najmä v oblasti systematického uplatňovania inkluzívnych pedagogických prístupov a diferenciácie výučby podľa individuálnych potrieb žiakov. Pozornosť si vyžaduje aj dôslednejšie využívanie formatívneho a rovesníckeho hodnotenia, ako aj cielená podpora kritického hodnotenia a využívania informácií, ktoré boli vo vyučovaní rozvíjané skôr príležitostne.
Po troch rokoch implementácie reformy sa zmeny začínajú prejavovať priamo vo vyučovaní. Žiaci sú aktívnejší, častejšie pracujú v tímoch a učia sa prostredníctvom bádateľských a zážitkových aktivít. Súčasne však pretrvávajú rozdiely medzi školami a viaceré oblasti, najmä inkluzívne vzdelávanie, diferenciácia výučby, formatívne hodnotenie a rozvoj kritického myslenia, si vyžadujú ďalšiu systematickú podporu. Úspešné pokračovanie reformy si preto bude vyžadovať dlhodobú a systematickú podporu škôl, vedenia škôl a pedagogických zamestnancov pri zavádzaní zmien do každodennej vzdelávacej praxe.
Kompletné zistenia a odporúčania sú v správach Štátnej školskej inšpekcie Stav vypracovania školského vzdelávacieho programu a implementácie kurikulárnych zmien vo výchovno-vzdelávacom procese vo vybraných základných školách v školskom roku 2025/2026 a Monitorovanie realizácie kriteriálneho testovania žiakov 3. ročníka základných škôl v školskom roku 2025/2026 v SR.
