Riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania v NIVaM a spoluautorka nového ŠVP Petra Fridrichová v rozhovore pre denník Postoj hovorí o zavádzaní kurikulárnych zmien v základnom vzdelávaní. Ponúka otvorený pohľad na doterajší priebeh, no zároveň pomenúva pretrvávajúce problémy a výzvy, ktoré je ešte potrebné zvládnuť.
Od školského roka 2026/2027 je nový štátny vzdelávací program povinný pre všetky základné školy na Slovensku. Za sebou máme už niekoľko rokov jeho postupného zavádzania.
Petra Fridrichová v rozhovore vysvetľuje, prečo kurikulárnu reformu nemožno zredukovať len na povrchné organizačné zmeny. Ako sama hovorí: „Reforma nie je len o vypnutí zvončeka alebo o učení v blokoch. Ide o to, aby sa nové poznatky z neuropedagogiky a zmeny v potrebách detí pretavili nielen do metód, ale aj do toho, čo konkrétne učíme.„
V otvorenom rozhovore sa dozviete:
Ako vôbec vznikalo nové kurikulum. Dohodnúť sa na tom, čo sa majú deti na základnej škole učiť, je omnoho náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Prečo školy do reformy vstupovali rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo — plánovaná hranica tridsať percent zapojených škôl bola prekročená skôr.
Ako reforma reagovala na skúsenosti škôl z praxe. Štátny vzdelávací program nebol vytesaný do kameňa bez možnosti úprav — na základe spätnej väzby zo zapojených škôl bol revidovaný. Výsledkom je dokument, ktorý je pre učiteľov lepšie uchopiteľný a praktickejší než pôvodná verzia.
Aké výzvy sa objavili počas zavádzania reformy a ako sa dá s nimi vysporiadať? Časť učiteľov pristupovala k zmenám s nedôverou alebo odporom, niektorí zriaďovatelia situáciu komplikovali.
Ako spôsobovali problémy dezinformácie o reforme. Niektoré školy zaznamenali výrazný pokles záujmu rodičov z dôvodu šírenia nepresných a nepravdivých informácií — o výučbe písania, čítania, o cykloch, o „hlúpnutí“ detí. Fridrichová pomenúva, kde tieto správy vznikali a ako im školy čelili.
Prečo by mali zmeniť svoj prístup aj fakulty pripravujúce budúcich učiteľov.