Sprievodca Koncepčné zmeny v štátnom vzdelávacom programe (NIVaM, 2024) predstavuje hlavné zmeny v novom ŠVP 2023 a ich logiku. Čitateľom pomáha pochopiť nielen to, čo sa mení, ale najmä prečo a akým spôsobom.
Autor prof. Štefan Porubský začína otázkou, čo je vlastne kurikulum. Nie je to len súpis toho, čo sa majú žiaci naučiť, ale všetko, čo v škole zažijú. Vysvetľuje aj princíp dvojúrovňového kurikula: štátny vzdelávací program určuje záväzný rámec a školský vzdelávací program ho rozvíja podľa podmienok konkrétnej školy.
Podstatná časť sprievodcu vysvetľuje, prečo sa základné vzdelávanie delí na tri cykly. Cykly vychádzajú z vývinových osobitostí detí a z toho, ako sa v jednotlivých obdobiach učia. Deti do 11 – 12 rokov vnímajú svet inak ako staršie, preto sa prvý stupeň predlžuje na päť rokov. Prvý cyklus dáva žiakom čas zvládnuť základy vlastným tempom, s dôrazom na to, čo „ešte“ nezvládli. Druhý cyklus pripravuje plynulý prechod na druhý stupeň, ktorý autor považuje za najzásadnejší prechod v celom vzdelávaní. Tretí cyklus sprevádza žiakov dospievaním, keď rastú individuálne rozdiely medzi nimi.
Sprievodca ďalej objasňuje, prečo ŠVP stavia na gramotnostiach. Doménové gramotnosti si žiaci osvojujú v konkrétnych vzdelávacích oblastiach. Prierezové gramotnosti, napríklad čitateľská, digitálna či sociálna a emocionálna, sa prelínajú všetkými predmetmi – aj učiteľ matematiky tak dbá o čitateľskú gramotnosť. Nad gramotnosťami stoja nadpredmetové koncepty metakognícia a charakter. Metakognícia pomáha žiakom mať vlastné učenie sa pod kontrolou. Charakter pripomína, že byť múdry automaticky neznamená byť dobrý.
Druhá časť sa venuje tomu, čo sa zmení priamo vo vyučovaní. Učiteľ neprichádza do triedy „prebrať učivo“, ale vytvárať príležitosti, aby sa žiaci učili vlastnou aktivitou – od učenia k učeniu sa. Autor sa opiera o Vygotského zónu najbližšieho rozvoja a o poznatky o tom, ako funguje pamäť. Vysvetľuje rozdiel medzi vzdelávacím obsahom a obsahom učiva, ako formulovať didaktické ciele a ako plánovať vyučovanie v rámci celého tematického celku, nie po jednotlivých hodinách. Stručne predstavuje aj explicitnú didaktiku, hĺbkové učenie sa a invertované vyučovanie.
Záverečná kapitola sa venuje hodnoteniu. Známka ako „pohľad do spätného zrkadla“ nestačí. Hodnotenie má byť najmä „výhľadom cez čelné sklo“ – priebežnou spätnou väzbou, ktorá žiakovi ukáže, ako sa môže ďalej zlepšovať.
