Publikácia kolektívu autorov PF UK v Bratislave je úvodnou časťou k sérii didaktických príručiek z biológie, geografie a chémie, zameraných na rozvoj mobilného prírodovedného vzdelávania na školskom dvore. Prináša teoretické východiská aj praktické odporúčania, ako prepájať mobilné technológie s vyučovaním na školskom dvore a podporovať rozvoj prírodovednej gramotnosti žiakov. Zároveň ponúka praktické inšpirácie, ako školský dvor premeniť na priestor pre bádateľské, objavné a zážitkové učenie.
Prvá časť publikácie sa venuje mobilnému vzdelávaniu: prehľadu mobilných edukačných technológií od smartfónov a tabletov cez senzory až po aplikácie na zber dát, videoanalýzu či rozšírenú realitu. Druhá časť je zameraná priamo na využitie školského dvora vo vzdelávaní – na psychologické aspekty učenia sa v exteriéri, na didaktické postupy, ktoré tu možno uplatniť, na jednotlivé prvky dvora, na prekážky vyučovania vonku a na hodnotenie a reflexiu učenia (sa) vonku.
Hodnotnou súčasťou publikácie je aj opis krokov vedúcich k premene školského dvora na inšpiratívne učebné prostredie – od úvodnej analýzy cez plánovanie zmien až po ich realizáciu a pedagogické využitie.
Všetkého veľa škodí, a platí to aj pri využívaní technológií vo vzdelávaní. Autori nechápu využitie mobilných zariadení ako samoúčelné doplnenie vyučovania bez premyslenej pridanej hodnoty. Vedú učiteľov k tomu, aby využitie konkrétnych technológií dobre zvážili a didakticky ho odôvodnili.
Ponúkajú štvorkrokový postup, ktorý začína otázkou, čo sa má žiak naučiť, a až potom sa pýta, ktorá technológia tento cieľ podporí a či je dostupná pre všetkých žiakov. Postup je zhrnutý do prehľadnej tabuľky a opretý o zavedené didaktické rámce – Constructive Alignment, TPACK, SAMR či Universal Design for Learning. Model SAMR pritom slúži ako rýchla kontrola, či technológia len nahradila papier, alebo aktivite skutočne pridala hodnotu: pracovný list nahradený formulárom je iba zámena média, spoločné vyhodnocovanie terénnych dát v reálnom čase už nie.
Samostatná kapitola sa venuje tomu, ako posudzovať kvalitu edukačných aplikácií. Autori pripomínajú, že schopnosť kriticky zhodnotiť digitálny nástroj je dnes súčasťou profesijných kompetencií učiteľa podľa európskeho rámca DigCompEdu, a upozorňujú aj na riziká – od digitálnej priepasti medzi žiakmi po pravidlá pri režime BYOD, teda pri práci s vlastnými zariadeniami žiakov.
Školské dvory sú nielen prospešné pre vzdelávanie, ale môžu podporovať aj miestnu biodiverzitu a mikroklímu, najmä v mestách. Transformácia školských dvorov z asfaltových plôch na „ekosystémy“ by preto mohla byť účinným spôsobom, ako podporiť biodiverzitu, vzdelávanie a celkový well-being žiakov, učiteľov, ale aj miestnej komunity.
Ako premeniť školský dvor tak, aby spĺňal vyššie uvedené charakteristiky? Publikácia prináša odpovede aj na túto otázku a rozčleňuje dvor na zelené, modré a sivé prvky, ktorých zastúpenie by malo byť vyvážené.
Bádateľské aktivity na školskom dvore napĺňajú viaceré ciele rozvíjajúce spôsobilosti vedeckej práce, ktoré sú ťažiskom vzdelávacej oblasti Človek a príroda. Publikácia tak poslúži najmä učiteľom biológie, chémie, fyziky a geografie či vedeniu škôl, ktoré uvažujú o úprave a lepšom didaktickom využívaní svojho areálu.
Publikácia vznikla v rámci projektu Školský dvor ako priestor pre žiacke prírodovedné bádanie a skúmanie s podporou mobilných technológií, ktorý v rokoch 2024 – 2026 realizovala Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Metodické materiály, publikované výskumy a ďalšie informácie súvisiace s projektom sú dostupné na portáli www.ucimenadvore.sk.
