Zmeny, ktorými prechádza náš vzdelávací systém, označujeme aj slovným spojením kurikulárna reforma. Pojem kurikulum nie je v našom školstve príliš udomácnený, stretávame sa s ním len zopár posledných rokov. V zahraničí je však už desaťročia jedným z najfrekventovanejších pojmov vo sfére vzdelávania.
Kurikulum si mnohí zužujú na obsah vzdelávania – štátny vzdelávací program, učebné osnovy, metódy a formy výučby, vzdelávací proces. Súčasťou kurikula je však jednak formálne kurikulum – komplexný projekt cieľov, obsahu, prostriedkov a organizácie vzdelávania, jeho realizácie vo vzdelávacom procese a predpísané spôsoby kontroly a hodnotenia výsledkov, jednak aj neformálne kurikulum – aktivity a skúsenosti vzťahujúce sa ku škole, mimotriedne a mimoškolské aktivity školy.
Veľmi dôležité pre tých, ktorí školu riadia, je aj skryté kurikulum – termín uplatňovaný v zahraničnej pedagogike. Zahŕňa skúsenosti žiakov v reálnom živote školy, ktoré nie sú postihnuteľné vo vzdelávacích programoch a vo formálnom kurikule, a to: kultúra, étos a klíma školy, vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, vzťahy medzi školou a okolím, vplyv mimoškolských zdrojov vzdelávania, vzťahy v triede a pod. Takto komplexne vníma kurikulum aj súčasná školská reforma, ktorá sa neorientuje len na vzdelávací program, ale je zameraná na zásadnú zmenu koncepcie vzdelávania.
Sprievodca uvádza vymedzenie hlavných línií v tvorbe misie a vízie školy, podpore riadenia a vedenia školy. Zároveň rámcuje hlavné línie vzťahov a komunikácie v škole, spôsoby vytvárania profesijného spoločenstva. Pozornosť je venovaná aj zmenám ako súčasti kultúry školy, zameraniu sa na rast žiakov, diverzitu a inklúziu.
Program je zameraný na procesy uskutočňovania zmien v oblasti kultúry základnej školy, ktorých výsledkom je učiaca sa škola. Absolvent vzdelávania identifikuje oblasti zmeny v kultúre základnej školy na základe diagnostiky, je schopný aplikovať konkrétne činnosti organizačného učenia sa vo svojej škole. Vie navrhnúť zmenu zameranú na konkrétne oblasti kultúry základnej školy (odkaz).
Vzdelávanie je zamerané na rozvoj profesijných kompetencií pre koordinátorov školských parlamentov na základných a stredných školách. Absolventi programu sa naučia efektívne viesť školský parlament, zlepšovať komunikáciu so študentmi a vedením školy, aplikovať metódy neformálneho vzdelávania a vytvárať siete spolupráce medzi koordinátormi školských parlamentov. Program poskytne účastníkom nástroje na zlepšenie fungovania školského parlamentu a jeho aktívne zapojenie do školských aktivít (odkaz).
Duševné zdravie a duševná imunita pedagogických a odborných zamestnancov môžu byť ohrozené mnohými rizikovými faktormi. Vedieť ich identifikovať a vďaka sebareflexii dokázať pomenovať stratégie na ich elimináciu, alebo zvládanie, sú zručnosti, ktoré patria do profesijnej výbavy pomáhajúceho profesionála (odkaz).
