Pozrite si záznamy z prednášok z konferencie s názvom Vízia školy pre 21. storočie – sme na ňu pripravení?, ktoré boli zamerané na témy súvisiace s výchovou, inklúziou, charakterovým rozvojom či meniacou sa úlohou školy v rýchlo sa vyvíjajúcej spoločnosti.
Nájdite konkrétne inšpirácie k tomu, ako premýšľať o modernej škole, a to s ohľadom na plošné zavádzanie nového kurikula od školského roka 2026/2027. Vo videách sú zachytené vystúpenia odborníkov a odborníčok z oblasti vzdelávania, ktorí sa venujú témam výchovy, inklúzie, charakterového rozvoja, digitálneho wellbeingu či meniacej sa úlohy školy v rýchlo sa vyvíjajúcej spoločnosti.
Konferenciu zorganizoval Národný inštitút vzdelávania a mládeže pre riaditeľky a riaditeľov základných škôl a pre odbornú verejnosť z rezortu školstva. Jej cieľom bolo priblížiť komplexný obraz vízie modernej školy – školy ako učiacej sa organizácie, v ktorej zohráva kľúčovú úlohu spolupráca medzi žiakmi, učiteľmi, vedením školy a rodičmi, ako aj celková atmosféra a kultúra školy.
Súčasťou videí sú prednášky a diskusie zamerané na výzvy 21. storočia. Nájdete medzi nimi napríklad príspevok o digitálnom wellbeingu a o vplyve umelej inteligencie na deti, v ktorom Michal Rybár z ministerstva školstva hovorí aj o bezpečnej práci s nástrojmi AI v triede.
Ďalšie videá sa venujú sociálnej a emocionálnej gramotnosti, spracovaniu emócií žiakov, rozvoju charakteru v novom kurikule či podmienkam inkluzívnej školy, v ktorej sa každé dieťa môže cítiť bezpečne a prijaté.
Medzi videami nájdete aj krátke inšpiratívne prednášky, a to napríklad o tom, čo robí dobrú školu dobrou školou alebo o meniacom sa svete, v ktorom rastú dnešné deti – generácia alfa.
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či naši žiaci chodia do školy radi a či ich vzdelávanie skutočne pripravuje na život v 21. storočí? Bývalý minister školstva Daniel Bútora prináša svieži pohľad na definíciu kvality v školstve. Cez optiku „posibilizmu“ analyzuje súčasný stav slovenského školstva a zdôrazňuje, že škola tu nie je primárne pre trh práce, ale pre žiaka a jeho šancu na zmysluplný život. Dozviete sa, prečo sú charakter, kultúra školy a duševné zdravie dôležitejšie než samotné „prebratie učiva“ a ako môžu moderné nástroje ako koučing či zameranie sa na sociálnu a emocionálnu gramotnosť zmeniť atmosféru v zborovniach.
Hľadáte odpoveď na otázku, ako prežije škola a učiteľské povolanie v ére umelej inteligencie? V prednáške sa Štefan Porubský zamýšľa nad tým, či nás moderné technológie nahradia, alebo sa stanú naším „kognitívnym lešením“. Autor pútavo využíva paralelu dvoch literárnych postáv Julesa Verna – izolovaného kapitána Nema a vynaliezavého inžiniera Cyrusa Smitha – aby ilustroval dva možné prístupy k pokroku. Prednáška zdôrazňuje, že kľúčom k úspešnej transformácii školstva nie sú len ministerské stratégie, ale predovšetkým zachovanie ľudskosti a vedomie zmyslu toho, čo v triedach robíme. Ako hovorí sám autor: „Budúcnosť tu bude skôr, než si myslíte, pretože začne zajtra ráno, keď zazvoní na prvú hodinu.“
Je inklúzia reálnou cestou k lepšiemu a spravodlivejšiemu školstvu pre všetkých? Katarína Vančíková na konkrétnych príkladoch približuje, že k skutočnej zmene nestačia len vedomosti a vôľa, ale predovšetkým hlboká viera v potenciál každého dieťaťa. Prednáška ponúka inšpiratívne skúsenosti zo slovenských i zahraničných škôl, ktoré dokazujú, že rozmanitosť v triede nie je prekážkou, ale príležitosťou učiť inak a lepšie. Vančíková pripomína, že inklúzia je nikdy nekončiaci proces, v ktorom majú učitelia moc meniť osudy detí: „Inklúzia nemusí byť ilúziou – je to o našom rozhodnutí, či tej zmene uveríme a či ju budeme chcieť uskutočniť.“ Prednáška je povzbudením pre všetkých, ktorí hľadajú zmysel a silu nevzdávať sa ani v náročných podmienkach.
Trávia deti viac času pohľadom do obrazoviek než do očí svojich blízkych? Denisa Skalošová prináša alarmujúcu, no dôležitú prednášku o fenoméne „svietiacich detí“ – generácii, ktorej pozornosť a emócie pohlcuje digitálny svet. V prednáške prepája staroveký mýtus o Narcisovi s modernými neurologickými poznatkami o dopamínovej slučke a digitálnych závislostiach. Dozviete sa, aké následky má nadmerné scrollovanie na duševné zdravie detí, od porúch pozornosti až po hlbokú sociálnu izoláciu, ktorú už dnes v extrémnej podobe vidíme v Japonsku. Prednáška však nekončí len pri varovaniach, ale ponúka aj cestu von cez reguláciu a návrat k autentickým vzťahom. Ako hovorí autorka: „Virtuálny svet nám naše deti neodniesol, ony stále čakajú, že si k nim prisadneme.“
Svet vzdelávania sa po nástupe umelej inteligencie (AI) zmenil tak zásadne, že cesta späť už neexistuje. Rado Baťo Varga z ministerstva školstva vysvetľuje, prečo sa na tradičný školský systém už nikdy nebudeme pozerať rovnako a prečo žiaci v AI získali „nekonečne trpezlivého partnera“, ktorý mení spôsob, akým sa učia. V prednáške sa dozviete, aký je plán ministerstva na integráciu AI do škôl, ale aj to, prečo je kľúčové, aby učitelia sami začali s týmito nástrojmi experimentovať.
Ďalšie videá z konferencie pribudnú čoskoro.
