1. Indukcia a dedukcia ako kontinuum:
Kapitola búra mýtus, že ide o dva nezlučiteľné protiklady. Autorky ukazujú, ako žiaci najprv zbierajú skúsenosti a zovšeobecňujú ich, aby neskôr poznatok pomenovali a aplikovali v novej situácii (napr. pri zákone zachovania hmotnosti).
2. Práca s prekonceptmi:
Desať podrobne rozpísaných postupov, ako odhaliť predstavy, s ktorými deti na hodinu prichádzajú – cez kresbu schém, pojmové mapy, konceptuálne komiksy (Concept Cartoons) až po predikčné úlohy.
3. Štyri formy praxe a zdroje informácií:
Jasné odlíšenie pozorovania, pokusu, demonštrácie a skutočného experimentu. Dopĺňa ich osem praktických princípov práce so zdrojmi (napríklad prečo sa učiteľ nemá snažiť všetko vysvetliť hneď).
4. a 5. Spôsobilosti vedeckej práce:
Štvrtá kapitola rozoberá základné zručnosti mladších žiakov: pozorovať, merať, klasifikovať, komunikovať, usudzovať a predpokladať. Piata kapitola na ne nadväzuje integrovanými spôsobilosťami pre starších žiakov (kontrola premenných, tvorba hypotéz, modelovanie či argumentácia na základe dát).
6. Povaha vedy v bežnej triede:
Ako preniesť zjednocujúci prvok nového ŠVP do každodennej praxe. Ukazuje didaktické drobnosti: učiteľ prizná, že niečo nevie; skupiny porovnávajú výsledky medzi sebou namiesto pasívneho čakania na „správnu odpoveď“; vyvrátený predpoklad sa neberie ako chyba, ale ako nový objav.