Cieľom mediálnej gramotnosti nie je len to, aby žiaci médiám porozumeli a kriticky ich vyhodnocovali. Mali by byť schopní zodpovedne tvoriť aj vlastné mediálne obsahy. Nástrojom, ako ich to naučiť, môže byť práve školský podcast, na ktorého tvorbe sa podieľajú samotní žiaci.
Touto cestou sa vybrali aj na ZŠ s MŠ Brehy. Začali s tvorbou podcastovej relácie Aj Ty si Brehy, ktorá vzniká s finančnou podporou Inštitútu kurikula a inovácii MŠVVaŠ v rámci projektu Rozšírenie overených inovácií do výchovy a vzdelávania v školách.
Prvá epizóda podcastu s názvom Hlasy generácií sa venuje 210-ročnej histórii školy a jej miestu v živote obce. Ako hostí si žiačky školy pozvali pani riaditeľku, dlhoročného učiteľa školy a bývalého učiteľa školy, ktorý je zároveň miestnym kronikárom. Žiačky samy pripravili dramaturgiu relácie a ujali sa aj moderovania: pripravili otázky, viedli rozhovor, aktívne počúvali a následne sa podieľali na spracovaní záznamu.
Rôznoradosť hostí nie je náhodná – kronikár, učiteľ a riaditeľka zastupujú rôzne generácie a uhly pohľadu na históriu a význam školy. Žiaci sa tak učia, že mediálny obsah nie je jednostranný, ale skladá sa z rôznych perspektív.
Mediálna gramotnosť je v ŠVP 2023 ZV integrálnou zložkou širšie vymedzenej občianskej gramotnosti. Sprievodca pre prierezové gramotnosti uvádza, že jedným z najefektívnejších spôsobov rozvoja prierezových gramotností je aktívne, praktické a skúsenostne orientované učenie – teda práve taký typ činností, aký predstavuje aj tvorba školského podcastu.
Podcast zo ZŠ s MŠ Brehy je ukážkovým príkladom toho, čo Sprievodca pomenováva ako kľúčovú spôsobilosť 3. cyklu: Pripraviť praktický mediálny výstup v spolupráci s inými.
Žiaci sa v praxi stretajú s tým, čo znamená vybrať tému, zostaviť štruktúru rozhovoru, zodpovedne pracovať s informáciami a starať sa o celkový obsah a formát mediálneho výstupu.
Podcastová relácia Aj ty si Brehy predstavuje efektívne a prirodzené medzipredmetové prepojenia. Tvorba podcastu o histórii školy prirodzene napĺňa aj ciele regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry, ktorá je ďalšou zložkou občianskej gramotnosti.
Zaznamenávaním spomienok pamätníkov (orálna história), skúmaním kroniky a rozhovormi s ľuďmi spojenými so školou žiaci viac spoznávajú miestnu komunitu, budujú si vzťah k miestu, kde žijú a vnímajú školu ako živý, dôležitý priestor pre miestne spoločenstvo.
Práve tento rozmer – škola ako aktér života miestnej komunity a žiak ako jeho spolutvorca – je jednou z kľúčových ambícií nového kurikula.
