PIP EDU – Profil inkluzívnej podpory

Názov: Centre for Inclusion, s. r. o.

Sídlo: Dobšinského 14 Senec 903 01

Identifikačné číslo organizácie (IČO): 52194515

Meno a priezvisko štatutárneho orgánu: Oľga Okálová

Webová stránka: pipedu.sk

Druh inovácie

inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania

Stupeň vzdelania

predprimárne vzdelanie, základné vzdelanie, stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie

Druh školy alebo školského zariadenia

všetky druhy škôl, školský klub detí, centrum voľného času, školský internát, diagnostické centrum, reedukačné centrum, centrum poradenstva a prevencie, špecializované centrum poradenstva a prevencie, liečebno-výchovné sanatórium, škola v prírode, zariadenia školského stravovania, stredisko služieb škole

Oblasť vzdelávania

Jazyk a komunikácia, Matematika a informatika, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb, Charakter, Metakognícia, Občianska gramotnosť, Digitálna gramotnosť, Finančná gramotnosť, Environmentálna gramotnosť, Sociálna a emocionálna gramotnosť

Vymedzenie cieľovej skupiny alebo oblasti, s ktorou obsahové zameranie inovácie súvisí:

Inovácia PIP EDU (Profil inkluzívnej podpory) je určená širokému spektru žiakov, ktorí potrebujú dočasnú alebo dlhodobú podporu na to, aby mohli efektívne participovať na výchovno-vzdelávacom procese. Neobmedzuje sa výhradne na žiakov so zdravotným znevýhodnením, ale zahŕňa aj ďalšie skupiny detí a žiakov ohrozených školským zlyhaním alebo sociálnym vylúčením.

Cieľové skupiny inovácie:

1. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP): so zdravotným znevýhodnením (napr. poruchy učenia, autizmus, zmyslové postihnutie), s nadaním a dvojitým znevýhodnením (tzv. „2e“ – twice exceptional),s vývinovými poruchami správania a emocionality, s narušenou komunikačnou schopnosťou.
2. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP): žiaci vyrastajúci v prostredí s nedostatočnými podmienkami na učenie, s nízkou podporou rodičov alebo ohrození chudobou, žiaci z marginalizovaných rómskych komunít.
3. Žiaci s iným materinským jazykom ako slovenským: deti cudzincov, migrantov, utečencov, žiaci v adaptačnom alebo prechodnom vzdelávaní.
4. Žiaci ohrození vylúčením alebo dlhodobým školským neprospievaním: deti s nízkou školskou motiváciou, žiaci s problémami v správaní, chronickým vymeškaním alebo psychickými ťažkosťami, žiaci s oslabenou schopnosťou spolupracovať alebo so zníženou sebadôverou.
5. Žiaci bez oficiálneho zaradenia do ŠVVP, no s identifikovanými potrebami podpory: tzv. „neviditeľní žiaci“ – deti, ktoré nie sú diagnostikované, ale učitelia vnímajú ich špecifické potreby, žiaci, ktorí prechodne potrebujú podporu napr. pri zmene školy, krízovej životnej situácii alebo zmenách v správaní a výkone.

PIP EDU je určený pre všetkých žiakov, ktorí narážajú na bariéry v učení, správaní alebo sociálnych interakciách, bez ohľadu na to, či majú oficiálne uznaný status ŠVVP. Jeho cieľom je odstraňovať bariéry a posilňovať funkčné schopnosti každého dieťaťa v jeho prirodzenom školskom prostredí.

PIP EDU je komplexný komunitný systém vyvinutý v spolupráci so školami, odborníkmi a rodinami, ktorý:

• zmysluplne triedi čo patrí v inklúzii do výchovy a čo do vzdelávania,
• zachytáva potreby, silné stránky a spôsob učenia dieťaťa/žiaka,
• prepája školu, rodinu a odborníkov v reálnom čase,
• vytvára priestor pre tímové plánovanie podpory (PLIP),
• spája vedecké poznatky z UDL (Universal Design for Learning) a SEL (Social and Emotional Learning) do jedného prehľadného profilu.

Ide o systém nástrojov a princípov, ktorý pomáha školám vytvárať férové, dostupné a spolupracujúce prostredie pre všetky deti/žiakov – najmä tých, ktorí potrebujú špecifickú podporu. Vychádza z mapovania potrieb, individuálneho plánovania (PLIP), UDL (univerzálneho dizajnu učenia), SEL (socio-emocionálneho učenia) a tímovej spolupráce naprieč komunitou.

PIP EDU – Profil inkluzívnej podpory je dynamický a participatívny systém podpory dieťaťa/žiaka, ktorý v systéme poradenstva a prevencie dokumentuje celý proces tímovej spolupráce od identifikácie potrieb až po hodnotenie výsledkov a reflexiu začlenenia do výchovno-vzdelávacieho prostredia. PIP EDU nie je vytvorený pre systém („zhora – nadol“) – ale pre dieťa/žiaka („zdola – nahor“).

PIP EDU riadi dieťa/žiak a rodič, nie úrad. Dieťa/žiak nie je pasívny príjemca pomoci, ale aktívny aktér a partner vo svojom vlastnom rozvoji. Rodič je spoluautor, nie len podpisovateľ.

Profil je dynamický v súlade s celoživotným rozvojom potrieb dieťaťa/žiaka. Pre potreby praxe sme profil rozdelili do interaktívnych sekcií, s možnosťou flexibilného prizývania každého, kto sa na podpore dieťaťa/žiaka v jeho komunite podieľa.

Inovácia je založená na týchto zásadách:

Rovnosť – Podpora je diferencovaná podľa potrieb dieťaťa, nie podľa nálepiek aj vďaka jedinečnému konceptu merania SEL zručností.

Prístupnosť – Prostredie a výučba sa prispôsobujú cez univerzálny dizajn učenia (UDL).

Účasť – Dieťa, rodič, učiteľ, odborník – všetci sú si rovní a súčasťou procesu.

Interoperabilita – PIP možno prepojiť s diagnostickými platformami a digitálnymi systémami školy.

Transparentnosť a zodpovednosť – Podpora je dokumentovaná, sledovateľná a prehľadná – nie náhodná ani formálna.

Zmysluplnosť – Podpora na dátach a tom, čo skutočne funguje, či je pre vzťahy komunity dôležité.

Cieľ PIP EDU: zabezpečiť, aby mal každý žiak – bez ohľadu na špecifiká – možnosť zapojiť sa do učenia a napredovať v prostredí, ktoré rešpektuje jeho potreby.

Profil je vďaka licencii dynamický digitálny dokument tímovej spolupráce a má byť pravidelne aktualizovaný v súlade s rozvojom potrieb dieťaťa/žiaka.

Inovácia PIP EDU (Profil inkluzívnej podpory) predstavuje systémový, flexibilný a praktický nástroj, ktorý je určený na posilnenie inkluzívneho prostredia v školách a školských zariadeniach.

Inovácia vychádza z týchto kľúčových princípov:

1. Inklúzia a rovnosť príležitostí – každý žiak má právo na kvalitné vzdelanie bez ohľadu na svoje potreby, zázemie či schopnosti.
2. Univerzálny dizajn pre učenie (UDL) – navrhovanie výučby tak, aby bola prístupná a prínosná pre čo najširšiu skupinu žiakov.
3. Individualizácia a personalizácia podpory – zameranie na potreby a potenciál každého dieťaťa.
4. Participácia a partnerská spolupráca – všetci aktéri (žiak, rodič, pedagóg, odborník) sú zapojení do procesu podpory.
5. Multidisciplinarita – spolupráca medzi rôznymi profesiami a sektorom vzdelávania, sociálnych vecí a zdravotníctva.
6. Zameranie na silné stránky – podpora nie je postavená na deficitoch, ale na identifikácii silných stránok a rozvojových oblastí.
7. Priebežné pozorovanie a reflexia – podpora je dynamická a reaguje na meniace sa potreby.

Inovácia spočíva v:

• Zavedení štandardizovaného, ale flexibilného nástroja (PIP), ktorý mapuje potreby, silné stránky a funkčné schopnosti dieťaťa v 7 oblastiach (napr. komunikácia, správanie, učenie, emocionalita…).
• Vytváraní koordinovanej podpory v rámci školy a medziinštitucionálnej spolupráce.
• Prepojení podpory s reálnym prostredím školy, vyučovaním a sociálnym kontextom žiaka.

Rieši a zlepšuje:

Inovácia PIP EDU (Profil inkluzívnej podpory) sa zameriava na rozvoj kľúčových kompetencií všetkých aktérov v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, a to nasledovne:

1. Dieťa/žiak/poslucháč:

PIP Edu podporuje rozvoj týchto kompetencií:

• Sebauvedomenie a sebaregulácia (v súlade s princípmi sociálno-emocionálneho učenia – SEL),
• Komunikačné a kooperatívne zručnosti, vrátane schopnosti vyjadriť potreby a spolupracovať s rovesníkmi a dospelými,
• Zodpovednosť za vlastné učenie, vrátane metakognitívnych stratégií,
• Akademické kompetencie rozvíjané na úrovni zón najbližšieho rozvoja, reflektujúc individuálne potreby a silné stránky,
• Kompetencie pre život v rôznorodej spoločnosti, ako sú empatia, rešpekt k inakosti a inkluzívne spolužitie.

2. Pedagogický zamestnanec:

PIP Edu posilňuje:

• Inkluzívne pedagogické kompetencie – schopnosť diferencovať výučbu podľa princípov UDL (Universal Design for Learning),
• Diagnostické a reflexívne kompetencie – schopnosť identifikovať potreby žiakov a adekvátne na ne reagovať,
• Kooperačné a tímové kompetencie – práca v multidisciplinárnom tíme, zapájanie rodičov a odborníkov,
• Digitálne a evaluačné kompetencie – používanie nástrojov na zber dát a plánovanie podpory na mieru,
• Kompetencie v oblasti wellbeingu a duševného zdravia – vnímanie emocionálneho a sociálneho kontextu vzdelávania.

3. Odborný zamestnanec (školský psychológ, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, inkluzívny koordinátor a pod.):

Inovácia cieli na:

• Interprofesionálne kompetencie – schopnosť spolupracovať v multidisciplinárnych tímoch,
• Podporné a poradenské kompetencie – vedenie procesu vytvárania PLIP (Plán inkluzívnej podpory),
• Kompetencie v oblasti facilitácie – sprevádzanie tímu školy pri nastavovaní systémových zmien (podporných opatrení),
• Zručnosti pri analýze prostredia školy – identifikovanie bariér a facilitátorov inklúzie.

Inovácia PIP EDU cielene rozvíja osobnostné, kognitívne, sociálno-emocionálne, kooperatívne a adaptačné kompetencie všetkých účastníkov vzdelávacieho procesu s cieľom vytvárať podporné, bezpečné a inkluzívne prostredie učenia.

Inováciu PIP EDU možno zaradiť do výchovno-vzdelávacieho procesu na viacerých úrovniach, v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania, UDL (Universal Design for Learning) a národným kurikulom. Tu sú konkrétne príklady, ako a kde sa dá inovácia uplatniť:

Na úrovni individuálneho plánovania podpory (PLIP)
Pri práci s deťmi/žiakmi so ŠVVP alebo inými špecifickými potrebami (napr. žiakmi s odlišným materinským jazykom, žiakmi ohrozenými sociálnym vylúčením).

1. PIP EDU slúži ako analyticko-plánovací nástroj, na základe ktorého sa spolu s tímom školy a rodičom tvorí cielený plán podpory, ktorý reflektuje potreby, silné stránky a potenciál dieťaťa/žiaka.

2. V rámci tímového pedagogického plánovania a porád
Pedagogický alebo inkluzívny tím školy môže využívať PIP EDU pri identifikácii bariér a nastavovaní adaptačných stratégií pre triedu alebo skupinu žiakov. Zastrešuje prístup multidisciplinárnej spolupráce (učitelia, špeciálni pedagógovia, psychológovia, sociálni pedagógovia, koordinátor inklúzie).

3. Pri príprave a realizácii vyučovania (kurikulárna úroveň)
V rámci diferenciácie výučby podľa zásad UDL – napr. prispôsobenie cieľov, foriem, metód a hodnotenia pre rôznorodé potreby žiakov.
Využitie výsledkov z PIP na vytváranie inkluzívnych učebných scenárov, kde sa zohľadňujú štýly učenia, jazykové a kognitívne potreby či emocionálna stabilita žiaka.

4. V škole ako organizácii (systémová úroveň)
PIP EDU možno zaradiť do školského podporného systému – ako nástroj na mapovanie potrieb školy ako celku a plánovanie systémových opatrení.
Je oporou pri tvorbe školského podporného tímu (ŠPT) alebo koordinácie inkluzívnych opatrení podľa zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.

5. V práci s rodinou a komunitou
PIP EDU prepája školu s rodičom ako aktívnym partnerom pri nastavovaní a hodnotení podpory.
Môže byť využitý aj v spolupráci s externými aktérmi (napr. CPP/ŠCPP, komunitné centrá) na zjednotenie podpory a komunikácie.

6. V profesijnom rozvoji zamestnancov
Ako súčasť kolegiálneho učenia, mentoringu alebo supervízie – podporuje reflexiu praxe a zdieľanie skúseností.
Využiteľný pri úvodnom aj ďalšom vzdelávaní zamestnancov v oblasti inklúzie, UDL a sociálno-emocionálneho učenia.

PIP EDU možno zaradiť flexibilne – ako nástroj podpory jednotlivca, triedy aj školy, v rôznych fázach výchovno-vzdelávacieho procesu, od plánovania cez realizáciu až po hodnotenie. Slúži ako most medzi potrebami žiaka a pedagogickou realitou školy.

Spôsob zavádzania inovácie

Aby mohla škola, školské zariadenie, pedagogický alebo odborný zamestnanec efektívne využívať inováciu PIP EDU vo výchovno-vzdelávacom procese a dosiahnuť očakávané zmeny a ciele, je potrebné zrealizovať nasledovné konkrétne úkony a kroky:

KROKY, ktoré musí vykonať pedagogický alebo odborný zamestnanec:

1. Zaškoliť sa v metodike PIP EDU

Absolvovať úvodné vzdelávanie alebo konzultácie k princípom PIP EDU, PLIP a UDL (napr. v rámci profesijného rozvoja). Oboznámiť sa s pracovnými nástrojmi (profil, plán, schéma podpory, portfólio príkladov dobrej praxe).

2. Identifikovať žiakov s potrebou podpory

Na základe pozorovania, rozhovorov, spätnej väzby a pedagogickej diagnostiky. Zapísať žiaka do zoznamu žiakov s identifikovanou potrebou tvorby PLIP.

3. Spolupracovať v tíme školy (napr. školský podporný tím – ŠPT)

Zvolať tímové stretnutie s učiteľmi, odborníkmi a rodičom (ak je možné aj so žiakom) – tzv. inkluzívne kolégium. Vymedziť silné stránky, potreby a kontext žiaka v jednotlivých oblastiach profilu.

4. Spolupracovať pri tvorbe a implementácii PLIP

Navrhnúť konkrétne opatrenia (diferenciácia, podpora v triede, kompenzačné pomôcky, zmeny v hodnotení atď.). Priebežne realizovať dohodnuté opatrenia vo vyučovaní a sledovať ich účinnosť.

5. Vyhodnocovať dopad podpory

Po 2–3 mesiacoch realizovať reflexiu v tíme a zhodnotiť, či sa podpora osvedčila a je potrebná jej úprava.
Výsledky zaznamenať do PLIP dokumentácie.

KROKY, ktoré musí vykonať škola alebo školské zariadenie:

1. Zabezpečiť vytvorenie a fungovanie školského podporného tímu (ŠPT)

Zložený z učiteľov, odborných zamestnancov a vedenia školy. Vyčleniť časový priestor a organizačnú podporu pre tímovú spoluprácu.

2. Zaviesť metodiku PIP EDU ako súčasť vnútorného systému podpory

Prijať inováciu do školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) alebo plánu inklúzie. Pripraviť smernicu alebo interný postup na využitie PIP EDU v rámci školy.

3. Pravidelne hodnotiť účinnosť podpory na úrovni školy

Analyzovať, ktoré opatrenia sa opakujú a sú efektívne (napr. v rámci pedagogickej rady). Viesť školskú databázu opatrení a príkladov dobrej praxe.

SPOLUPRÁCA S EXTERNÝM SUBJEKTOM:

Realizácia PIP EDU môže – v závislosti od miery pripravenosti školy – vyžadovať podporu externého subjektu, najmä pri zavádzaní alebo facilitácii procesu.

Možné externé subjekty:

• Centrum poradenstva a prevencie (CPP/ŠCPP) – ako garant podpory pre ŠVVP žiakov a partner pri tvorbe PLIP.
• Centre for Inclusion – tvorca metodiky PIP EDU, poskytuje zaškolenie, mentoring a konzultácie.
• NIVAM – podpora pri školských tímoch a inkluzívnom prostredí.
• Regionálne centra podpory učiteľov (RCPU) – podpora profesijného rozvoja učiteľov v oblasti inklúzie a diferenciácie.

Na využitie inovácie PIP EDU v praxi je potrebné:

• sprístupniť licencie PIP EDU rodičom a žiakom školy,
• zabezpečiť prípravu zamestnancov, vytvoriť tímové prostredie a naplánovať interné procesy,
• využiť podporu externých odborníkov tam, kde škola nemá dostatočné kapacity,
• dlhodobo integrovať inováciu do života školy, aby sa stala prirodzenou súčasťou inkluzívnej praxe.

Personálne zabezpečenie

Požadované podmienky pre zavedenie inovácie PIP EDU do školy alebo školského zariadenia:

• Pedagogickí zamestnanci – triedni učitelia, vyučujúci predmetov, asistenti učiteľa.
• Odborní zamestnanci – školský špeciálny pedagóg, psychológ, sociálny pedagóg, liečebný pedagóg, inkluzívny koordinátor.
• Vedenie školy – poskytuje organizačnú a časovú podporu.
• Externá podpora (ak škola nemá odborných zamestnancov):

Centrum poradenstva a prevencie (CPP/ŠCPP) – odborná diagnostika, konzultácie, spolupráca pri tvorbe PLIP; Centre for Inclusion – metodické a vzdelávacie služby, mentoring;

• Koordinátor inovácie v škole (zodpovedná osoba) – riadi zavádzanie PIP EDU a komunikáciu s externými subjektmi.

Priestorové zabezpečenie

• Tiché a bezpečné miesto na rozhovory a tímové stretnutia (napr. kabinet, konzultačná miestnosť).
• Trieda prispôsobená flexibilnému usporiadaniu lavíc a zón (v súlade s UDL princípmi).
• Ak škola plánuje skupinové podporné aktivity – miestnosť na reedukačné a rozvojové činnosti (napr. školský klub alebo špeciálna učebňa).

Materiálno-technické zabezpečenie

• Digitálne zariadenie (PC/notebook/tablet) pre prácu s dokumentáciou a komunikáciu v tíme.
• Prístup k online platforme alebo softvéru (napr. dokumenty PIP EDU, šablóny PLIP).
• Tlačové materiály (dotazníky, hodnotiace listy, grafické schémy).
• Kompenzačné pomôcky pre žiakov podľa potrieb (napr. slúchadlá, senzomotorické pomôcky, vizuálne podporné materiály).

Iné požiadavky a kroky

Pedagogickí a odborní zamestnanci musia absolvovať zaškolenie v metodike PIP EDU, ktoré zahŕňa:

• Prácu s profilom PIP (mapovanie potrieb),
• Tvorbu PLIP (Plán inkluzívnej podpory),
• Princípy UDL, SEL a tímovej spolupráce.

Odporúčané formy: vzdelávanie aktualizačné, inovačné alebo workshopy + mentoring.

Inováciu používa

1 až 4 školy

Poznatky z aplikačnej praxe

V školskom roku 2024/2025 prebehlo na Strednej odbornej škole dopravnej v Žiline pilotné overovanie nástroja PIP EDU (Profil inkluzívnej podpory). Cieľom bolo zistiť jeho funkčnosť v podmienkach odborného školstva a jeho prínos pre plánovanie podpory v triedach s rôznorodými vzdelávacími potrebami.

A. Ciele pilotného overovania

Pilotné overovanie sa zameriavalo na tieto hlavné oblasti:

• overenie štruktúry a praktickej využiteľnosti jednotlivých sekcií nástroja PIP EDU,
• zapojenie všetkých aktérov (žiak, rodič, učiteľ, odborník) do plánovania podpory,
• sledovanie časovej náročnosti a adaptability PIP EDU v bežnom chode školy,
• získanie spätnej väzby od pedagogických a odborných zamestnancov,
• posúdenie udržateľnosti a rozšíriteľnosti nástroja v prostredí SOŠ.

B. Výber cieľovej skupiny

Do pilotného overovania bolo zapojených:

• 15 žiakov z rôznych ročníkov a odborov (vrátane žiakov so ŠVVP, ale aj so sociálnym znevýhodnením),
• 9 učiteľov (triedni a odborní učitelia),
• členovia ŠPT (špeciálny pedagóg, školský psychológ, asistenti),
• 3 rodičia, ktorí aktívne spolupracovali pri vypĺňaní sekcií A a B,
• 1 externý odborník z ŠCPP.

Výber žiakov zohľadňoval rôznorodosť potrieb a cieľom bolo overiť použiteľnosť PIP EDU v čo najširšom spektre situácií.

C. Postup pilotného overovania

Pilot prebiehal v týchto krokoch:

1. Zaškolenie pedagógov – učitelia a odborní zamestnanci prešli úvodným workshopom o štruktúre a filozofii PIP EDU (UDL + SEL).
2. Zber údajov – triedni učitelia oslovili žiakov a rodičov, ktorí sa následne zapojili do vyplnenia sekcií A a B.
3. Multidisciplinárne stretnutia – boli zorganizované stretnutia so ŠPT a zapojenými učiteľmi za účelom vyplnenia sekcie C.
4. Vyhodnotenie podpory – na základe údajov v PIP EDU boli navrhnuté opatrenia a odporúčania pre PLIP, ktoré sa následne realizovali a sledovali.
5. Spätná väzba – po 2 mesiacoch prebehlo hodnotenie formou dotazníkov a rozhovorov so zapojenými aktérmi.

D. Zistenia z pilotného overovania

Pozitíva:

• Zrozumiteľná štruktúra: Učitelia a odborní zamestnanci ocenili logické členenie nástroja podľa úrovní podpory.
• Zviditeľnenie hlasu žiaka: Sekcia A a B umožnila žiakom pomenovať, čo im funguje a čo nie – čo často predtým nebolo súčasťou plánovania.
• Podpora spolupráce: Vznikol priestor na koordinované plánovanie podpory medzi školou, rodinou a komunitou.
• Zníženie stereotypov: Učitelia prestali vnímať plán len ako „papier pre ŠVVP“, ale ako nástroj pre každé dieťa.

Výzvy:

• Časová náročnosť: Pri prvotnom zavedení bola vyššia časová investícia, najmä pri vyplňovaní viacerých sekcií.
• Administratívna podpora: Ukázala sa potreba jasného systému ukladania a aktualizácie dokumentov.
• Motivácia rodičov: Niektorí rodičia mali slabšiu mieru spolupráce, najmä pri prvom kontakte so školou.

E. Odporúčania z pilotu

Na základe spätnej väzby škola odporúčala:

• zakomponovať PIP EDU ako súčasť štandardného procesu podpory v triedach s vyššou mierou variability,
• vytvoriť školské metodické odporúčania k vypĺňaniu sekcií,
• zabezpečiť digitálnu podobu PIP EDU so zdieľaným prístupom pre pedagógov,
• vyčleniť čas v rámci porád/poradenských hodín na spoločnú prácu so žiakom a odborníkmi.