Ako učiť dejiny 20. storočia tak, aby žiaci aktívne pracovali s rôznymi prameňmi a dejepis nebol len o memorovaní faktov? Český portál Dějepis+ ponúka hotové metodiky a pracovné listy, ktoré sú v súlade s koncepciou rozvoja historického myslenia podľa nového ŠVP.
Odprednášať základné fakty o Mníchovskej dohode sa dá aj za pätnásť minút. Čo tak skúsiť to inak? Dať žiakom do rúk historické mapy, výňatky z textu zmluvy či dobových článkov a nechať ich prísť na to, čo sa v septembri 1938 vlastne stalo, čo tomu predchádzalo a aké to malo dôsledky. Obsah učiva ostáva rovnaký, mení sa prístup k nemu – a najmä to, čo žiak na hodine robí, čo rozvíja a čo si z nej odnáša.
Presne tam mieri aj dejepisné vzdelávanie v novom ŠVP. Žiak má rozvíjať svoju historickú gramotnosť – skúmať, analyzovať, hľadať súvislosti, rozlišovať fakty, názory a interpretácie, byť schopný sa na udalosti pozrieť z rôznych perspektív.
Ako to uchopiť, kde hľadať inšpirácie pre zavádzanie inovatívnych prístupov a metód do výučby dejepisu, prípadne kde nájsť rovno hotové metodiky a celé prípravy na hodinu?
Napríklad na webovej stránke projektu Dějepis+, ktorý prebiehal v rokoch 2021 – 2023 v spolupráci odborníkov z Ústavu pre štúdium totalitných režimov a Národného pedagogického inštitútu ČR. V rámci neho vzniklo a pokusne sa v školskej praxi overilo množstvo inovatívnych a efektívnych metodík, ktorých cieľom je premeniť spôsob výučby moderných dejín na základných školách.
Oficiálna webová stránka projektu ponúka pre učiteľov dejepisu informácie o nových prístupoch v dejepisnom vzdelávaní, inšpirácie k tomu, ako využívať moderné spôsoby a metódy výučby, príklady dobrej praxe, skúsenosti zo škôl a pod.
Najrozsiahlejšiu časť tvoria metodicky spracované lekcie (vyučovacie hodiny), ktoré sa členia do 10 tematických blokov:
Prvý blok tvorí 4 lekcie v celkovom rozsahu 5 vyučovacích hodín. Prvá lekcia tematizuje dosahy versaillskej mierovej zmluvy z pohľadu Francúzska a Nemecka. Druhá lekcia tematizuje vznik ČSR a premenu obrazu prezidenta Masaryka. V tretej lekcii sa žiaci oboznamujú s národnostným zložením prvej Československej republiky a preskúmajú vzťahy jednotlivých národov k štátu. Štvrtá lekcia ilustruje na príklade pomníka v jednej českej obci tému prítomnosti dejín vo verejnom priestore a premenu postojov verejnosti či štátnej moci voči týmto pamäťovým artefaktom.
Druhý blok sa venuje medzivojnovému obdobiu s dôrazom na vývoj v Nemecku a novovzniknutom ZSSR. Približuje korene a príčiny vzniku totalitných režimov v širších súvislostiach (napr. hospodárska kríza v roku 1929). Osobitnú pozornosť venuje ideologickým základom oboch režimov a rôznorodým dôsledkom, ktoré ich nastolenie malo pre bežných ľudí. Blok uzatvára téma príčin druhej svetovej vojny, predovšetkým mníchovská kríza a politika appeasementu.
Tretí blok sa zameriava na obdobie druhej svetovej vojny, pričom prepája globálnu (predovšetkým európsku) perspektívu s lokálnym kontextom českých krajín. Popri tradičných témach vojenskej a diplomatickej histórie zachytáva aj dejiny každodennosti a život v okupovaných oblastiach. Blok uzatvárajú bezprostredné dôsledky vojny vrátane odsunu nemeckého obyvateľstva.
Štvrtý blok sa cielene zameriava na rasovú a ďalšiu perzekúciu počas druhej svetovej vojny v Európe i v Protektoráte. Žiaci spoznajú konkrétne ľudské osudy a pracujú s dobovými dokumentmi (vyhlášky, nariadenia a pod.). Zároveň reflektujú súčasný pohľad na minulosť a náš vzťah k tragickým udalostiam druhej svetovej vojny.
Piaty blok sa prevažne venuje povojnovým dejinám strednej a východnej Európy pod sovietskym vplyvom. Otvára tiež otázku postavenia Afroameričanov v USA v tomto období.
Blok sa sústredí na kľúčové medzníky svetových dejín v druhej polovici 20. storočia cez optiku globálnej veľmocenskej politiky. Približuje viaceré krízové situácie na oboch stranách železnej opony, pričom ústredným motívom zostáva dominancia veľmocí nad periférnymi oblasťami.
Siedmy blok mapuje české a československé dejiny od nástupu komunistického režimu v roku 1948 až po inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Úvodná lekcia analyzuje mediálny obraz februárového prevratu a ponúka výrazné prepojenie s mediálnou výchovou. Nasledujúce lekcie približujú tlak totality na jednotlivca, každodenný život v diktatúre aj migračné vlny vyvolané vtedajším politickým vývojom.
Ôsmy blok otvára témy nedávnej minulosti, ktoré v spoločnosti dodnes rezonujú. Približuje nástup normalizácie, pád komunistického režimu, rozdelenie Československa aj úskalia porevolučnej transformácie v 90. rokoch 20. storočia.
Deviaty blok sa venuje aktuálnym globálnym výzvam, ktorým česká a európska spoločnosť čelí v politike, ekonomike i kultúre. Približuje hospodársky vzostup Číny v širšom kontexte uplynulých dvoch storočí, migráciu podmienenú politickým vývojom aj výzvy multikulturalizmu pri strete európskych a moslimských hodnôt. Zvláštnu pozornosť venuje procesu európskej integrácie a postoju českej spoločnosti k EÚ.
Témou záverečného bloku je globálna výzva ohrozujúca budúcnosť ľudstva – zmeny životného prostredia. Na príklade černobyľskej havárie poukazuje na riziká technologického pokroku, mapuje zásahy hospodárskeho rozvoja do krajiny a porovnáva posun ekologických problémov z lokálnej na globálnu úroveň. Okrajovo otvára aj tému premien vo vnímaní telesnosti v 20. storočí.
Materiály sú na stiahnutie zdarma, bez potreby registrácie a v češtine. Časť lekcií pracuje s webovou aplikáciou HistoryLab, na ktorú potrebujete počítače alebo tablety; pri väčšine si vystačíte s vytlačeným pracovným listom.
Pracovné listy si môžete preložiť do slovenčiny pomocou vybraného AI nástroja a následne vytlačiť pre žiakov. Chýbajúce historické témy súvisiace so Slovenskom (napr. Slovenský štát, židovský kódex, SNP) si môžete na základe vzorových metodík didakticky spracovať aj sami – využijete v nich spôsob práce so zdrojmi, bádateľský prístup a pod.
Na portáli nájdete aj ďalšie doplňujúce materiály – pracovné listy upravené pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, materiály k metóde CLIL a lekcie od učiteľov zapojených v projekte.
