Unlocking High-Quality Teaching: správa OECD o možnostiach zlepšovania vzdelávania na základe dôkazov

Ilustračný obrázok: fotografia použitá na titulnej strane správy OECD

V súčasnej dobe plnej rýchlych zmien je lákavé siahať po najnovších trendoch, technológiách a rýchlych riešeniach aj v školstve a vo vzdelávaní. Čo však v školách skutočne funguje? Čo robí školy kvalitnými a efektívnymi? Čo treba robiť, aby sa v nich žiaci nielen veľa naučili, ale aj dobre cítili?

Správa OECD Unlocking High-Quality Teaching prináša odporúčania, postupy a riešenia pre kvalitnejšie, na dôkazoch založené vzdelávanie (evidence-based). Ilustruje ich na overených príkladoch dobrej školskej praxe z rôznych štátov sveta, ktorými sa môžu inšpirovať aj školy na Slovensku.

Štúdie a metaštúdie, ktoré sú v správe čitateľsky prívetivo a zrozumiteľne vysvetlené, sa zameriavajú na viaceré aspekty vzdelávania. Ich zistenia majú potenciál priviesť nás k zamysleniu nad zaužívanými pedagogickými presvedčeniami a postupmi. Robíme to správne? Ako to robiť lepšie?

Učiteľské povolanie je zložité. Učitelia musia pracovať v živom prostredí, ktoré je často nepredvídateľné a niekedy chaotické – v triedach, kde majú žiaci rozličné potreby a schopnosti, kde sú obmedzené zdroje, málo času a každodenne sa objavujú nové výzvy. Potrebujú hlboké porozumenie obsahu toho, čo učia a zároveň ovládať rozmanité pedagogické stratégie a metódy pre efektívne učenie. Musia byť prispôsobiví, tvoriví a pohotovo reagovať. Učenie je veda, ale zároveň aj umenie a remeslo.

Porozumieť plnej komplexnosti učenia je kľúčové pre zlepšovanie vzdelávacích systémov. Táto správa OECD prepája poznatky expertov o kvalitnom vyučovaní s príkladmi z viac než 150 škôl, kde sa tieto poznatky realizujú v praxi. Prácu ďalej obohatilo 50 krajín a organizácií v rámci siete Schools+ Network, ktoré prinášajú rozmanité pohľady z oblasti politiky, škôl a výskumu.

Správa sa zameriava na 5 cieľov kvalitného vyučovania a 20 vyučovacích praktík, ktoré učitelia využívajú na ich dosiahnutie. Tieto praktiky sú relevantné naprieč vekovými kategóriami, predmetmi, kontextmi a pedagogickými prístupmi. Hoci je vyučovanie dynamickým celkom, ktorý nemožno zredukovať na jednotlivé praktiky, podrobné preskúmanie každej z nich umožňuje lepšie porozumieť ich komplexnej realizácii:

1. Zabezpečenie kognitívneho zapojenia

Kognitívne zapojenie spočíva vo vytváraní podmienok, aby žiaci vyvinuli dostatočné a udržateľné úsilie na porozumenie komplexnejšej témy alebo riešenie náročného, neštruktúrovaného problému. Učitelia to dosahujú primeranou úrovňou výzvy, zakotvením učiva do zmysluplného kontextu a prepojením s reálnym svetom, sprostredkovaním autentických skúseností, využívaním rôznych prístupov a reprezentácií a podporou metakognície žiakov. Kognitívne zapojenie je často ťažko pozorovateľné a učitelia musia premyslene zvažovať, kde sa žiaci nachádzajú vo svojom učení, a zároveň voliť vhodnú náročnosť učebných úloh. Podľa toho flexibilne prispôsobujú svoju rolu – buď budujú oporu, alebo rozvíjajú žiacke myslenie – pričom zároveň vedome podporujú schopnosť žiakov reflektovať a riadiť vlastné učenie.

2. Výber kvalitného učebného obsahu

Vzdelávací obsah v jednotlivých vyučovacích predmetoch by mal rozvíjať hlbšie porozumenie – od kľúčových pojmov a zručností až po schopnosť ich kriticky a prakticky uplatňovať. Učitelia obsah podávajú premysleným výkladom, príkladmi, prepojeniami v rámci a naprieč predmetmi a skúmaním samotnej podstaty daného odboru. Kvalitná práca so vzdelávacím obsahom si vyžaduje pohľad dozadu – na predchádzajúce vedomosti žiakov, aby sa mohli budovať stabilné základy, ale aj pohľad dopredu – na prehlbovanie budúcich prepojení a vzorcov.

3. Poskytovanie sociálno-emocionálnej podpory

Sociálno-emocionálna podpora sa zameriava na vytváranie podporného školského prostredia a pozitívnych vzťahov, ktoré podporujú učenie. Zároveň však ide aj o rozvoj sociálno-emocionálnych kompetencií žiakov – učitelia ich cielene rozvíjajú a poskytujú priestor na ich aktívne precvičovanie. Hoci ide o relatívne novú oblasť, jej komplexnosť spočíva najmä v nárokoch na učiteľa a v jeho schopnosť rozvíjať tieto kompetencie u žiakov.

4. Podpora interakcií v triede

Učitelia podporujú kvalitné interakcie prostredníctvom kladenia otázok, skupinovej práce či diskusií. Výzvou je vytvoriť jasné rutiny, vyvážiť aktivitu učiteľa a žiakov a zabezpečiť spravodlivé a inkluzívne prostredie pre všetkých.

5. Využívanie formatívneho hodnotenia

Formatívne hodnotenie a spätná väzba sú nepretržitým procesom, v ktorom učitelia sledujú pokrok žiakov, stanovujú ciele, diagnostikujú učenie, poskytujú spätnú väzbu a prispôsobujú sa mysleniu žiakov. Učitelia musia citlivo zvažovať načasovanie jednotlivých postupov, reagovať na individuálne potreby vo veľkých a rozmanitých triedach a zároveň podporovať autonómiu žiakov v ich vlastnom učení.

Mohlo by vás zaujímať

Ďakujeme, že robíte portál lepším pre všetkých




    Máte tip na užitočný obsah, ktorý na Učíme chýba a mal by byť doplnený?