Nový Štátny vzdelávací program (ŠVP) v znení Dodatku č. 5 vytvára spoločný kurikulárny rámec pre všetkých žiakov vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a nahrádza doterajšie samostatné vzdelávacie programy.
Tento spoločný rámec však neznamená rovnaké podmienky, rovnakú cestu k cieľom ani rovnakú mieru podpory – osobitosti vzdelávania žiakov zostávajú naďalej plne zachované a prispôsobené ich potrebám.
Pre lepšiu orientáciu v zavádzaní týchto zmien do praxe sme pre vás pripravili ucelený prehľad otázok a odpovedí k vzdelávaniu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v prepojení školských vzdelávacích programov (ŠkVP) s novými prílohami ŠVP, v procese nastavovania podporných opatrení a individuálnych vzdelávacích programov (IVP), ako aj v princípoch uplatňovania minimálnych učebných výstupov a foriem hodnotenia žiakov s rozmanitými potrebami.
Otázky a odpovede sú pre prehľadnosť rozdelené do oblastí:
Platí oboje. ŠVP pre základné vzdelávanie vytvára spoločný kurikulárny rámec pre všetkých žiakov vrátane žiakov so ŠVVP a nahrádza doterajšie samostatné vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Rámcové učebné plány 7.1 – 7.3 sú spoločné pre základné školy aj pre školy a triedy pre žiakov so ŠVVP.
Spoločný rámec neznamená rovnaké podmienky, rovnakú cestu k vzdelávacím cieľom ani rovnakú mieru podpory. Osobitosti vzdelávania zostávajú zachované v kapitole 9 ŠVP, v prílohách pre jednotlivé skupiny žiakov a v osobitnom RUP 7.4 pre žiakov so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia. Škola zároveň uplatňuje spôsoby organizácie vyučovania prispôsobené osobitostiam žiakov.
Nahrádza ich ŠVP pre základné vzdelávanie v znení Dodatku č. 5. Osobitosti vzdelávania sú začlenené do spoločného kurikulárneho rámca a rozpracované v troch prílohách:
Žiakov so ŠVVP sa priamo týkajú tri prílohy uvedené pri otázke 2 a príloha Minimálny učebný výstup, ktorá je tiež prílohou Dodatku č. 5 a nahrádza pôvodnú prílohu Minimálne učebné výstupy zo vzdelávacích štandardov. Prílohy dodatok nečísluje, uvádza ich názvom. V hlavnom texte ŠVP sú pre žiakov so ŠVVP kľúčové kapitola 9 (Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so ŠVVP v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania), kapitola 12 (Hodnotenie žiakov v základnom vzdelávaní) a poznámky k rámcovým učebným plánom vrátane RUP 7.4.
Všetky dokumenty sú zverejnené na stránke ministerstva Dodatok č. 5 k ŠVP pre základné vzdelávanie. Podporné opatrenia sú vymedzené v Katalógu podporných opatrení.
Škola zosúladí ŠkVP so ŠVP. Vo vzťahu k žiakom so ŠVVP v ňom najmä:
Školy a triedy, ktoré vzdelávajú žiakov podľa RUP 7.4, rozpracujú v ŠkVP vzdelávacie oblasti do vyučovacích predmetov. Rozsah úprav závisí od typu školy a žiakov. Škola nemusí meniť každú časť ŠkVP, musí však zabezpečiť súlad všetkých relevantných častí so ŠVP.
IVP nie je automatickou povinnosťou pre každého žiaka so ŠVVP. Žiak so ŠVVP sa vzdeláva podľa ŠkVP a učebného plánu školy a podľa potreby sa mu poskytujú podporné opatrenia. Podľa IVP sa vzdeláva vtedy, keď mu jeho ŠVVP neumožňujú vzdelávať sa podľa ŠkVP školy. Pri tvorbe IVP sa postupuje podľa vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie (ZPP) a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu podľa školského zákona. Samotná skutočnosť, že žiak má ŠVVP alebo využíva podporné opatrenia, ešte neznamená, že musí mať IVP.
V školách a triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa podľa IVP vzdelávajú žiaci s hluchoslepotou, žiaci s ťažkým stupňom alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, žiaci s viacnásobným postihnutím v kombinácii s ťažkým stupňom alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a žiaci s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou. Napriek skutočnosti, že všeobecne záväzné právne predpisy vymedzujú povinnosť vypracovania individuálneho vzdelávacieho programu len pre uvedené kategórie žiakov primárne v podmienkach škôl a tried pre žiakov so zdravotným znevýhodnením , aplikácia tohto inštitútu je z odborného a metodického hľadiska vysoko účelná a opodstatnená aj v základných školách.
Vzhľadom na špecifickú povahu niektorých zdravotných znevýhodnení sa vypracovanie IVP v podmienkach bežnej školy považuje za účelný nástroj na zabezpečenie adekvátnych úprav obsahu, metód, foriem a kritérií hodnotenia vzdelávania dotknutých žiakov.
Áno, v určitom rozsahu. Kapitola 9 ŠVP pre ZV výslovne uvádza, že úpravy môže určiť škola alebo zariadenie poradenstva a prevencie. Učiteľ môže v rámci svojej pedagogickej činnosti primerane prispôsobovať metódy a formy práce, tempo, organizáciu činností, prostredie a používanie pomôcok.
Pri konkrétnych podporných opatreniach rozhoduje druh opatrenia: Katalóg podporných opatrení pri každom uvádza, či stačí vyjadrenie pedagogického alebo odborného zamestnanca školy, alebo je potrebné vyjadrenie ZPP. Na vyjadrení ZPP sú výslovne založené vzdelávanie podľa IVP, zaradenie vyučovacích predmetov na napĺňanie ŠVVP do IVP a oslobodenie od druhého cudzieho jazyka. Nemožno preto všeobecne tvrdiť, že škola môže sama vykonať všetky úpravy, ani že každá úprava vyžaduje odporúčanie ZPP.
Katalóg podporných opatrení vymedzuje jednotlivé druhy podpory, ich účel a podmienky poskytovania. Podporné opatrenie je konkrétna podpora poskytovaná žiakovi podľa jeho potrieb. IVP je komplexnejší individuálny dokument pre žiaka, ktorému vzdelávanie podľa ŠkVP ani s podpornými opatreniami nepostačuje na napĺňanie jeho výchovno-vzdelávacích potrieb. IVP môže zahŕňať podporné opatrenia aj vyučovacie predmety na napĺňanie ŠVVP. IVP je dynamický dokument, ktorý sa priebežne vyhodnocuje a upravuje podľa aktuálnych potrieb žiaka. ŠVP pevný interval neurčuje: frekvencia prehodnocovania vychádza z individuálneho vývinu žiaka a z účinnosti poskytovaných podporných opatrení. Ak žiak ani pri podpore nenapreduje v súlade so svojimi individuálnymi predpokladmi, škola musí zhodnotiť účinnosť opatrení a zvážiť ich úpravu
Škola má bezodkladne komunikovať so zákonným zástupcom, ZPP a zriaďovateľom a hľadať riešenie. ŠVP jej dáva na to tieto nástroje:
Nedostupnosť podpory nie je dôvodom na presunutie zodpovednosti za vzdelávanie na rodinu. Individuálne vzdelávanie je podľa kapitoly 9 ŠVP pre ZV určené žiakom, ktorým zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole. Pred rozhodnutím o individuálnom vzdelávaní musí škola preukázateľne vyčerpať všetky možnosti vzdelávania žiaka v priestoroch školy. Rozhodnutie o individuálnom vzdelávaní sa riadi podmienkami školského zákona.
Pre väčšinu skupín žiakov so zdravotným znevýhodnením zostávajú východiskom spoločné vzdelávacie štandardy. Zdravotné znevýhodnenie samo osebe neznamená zníženie vzdelávacích cieľov, ale upravujú sa podmienky, metódy, formy práce, tempo, pomôcky a spôsob preukazovania výsledkov.
Žiaci so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia nepostupujú podľa štandardov vzdelávacích cyklov, ale podľa cieľov a obsahu vymedzených v samostatnej prílohe ŠVP pre ZV Obsahy vzdelávania pre žiakov so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a žiakov so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia v kombinácii s iným zdravotným znevýhodnením, RUP 7.4 a IVP.
Minimálny učebný výstup (MUV) je základná kvalitatívna úroveň vedomostí, zručností a postojov, ktorá je nutná a postačujúca na priznanie stupňa vzdelania a na postup do ďalšieho vzdelávacieho cyklu alebo stupňa vzdelávania. Predstavuje dolnú hranicu pri hodnotení, ktorá umožňuje získať stupeň vzdelania a uchádzať sa o vzdelávanie v strednej škole.
MUV je referenčným bodom pre všetkých žiakov. Podľa prílohy Minimálny učebný výstup bol zavedený najmä pre žiakov so ŠVVP, osobitne pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ako „záchranná sieť“. Jeho cieľom nie je znižovanie nárokov na vzdelávanie a nie je náhradou vzdelávacieho štandardu. Pre niektoré oblasti, napríklad Umenie a kultúra a Zdravie a pohyb, MUV vymedzený nie je. U žiakov vzdelávaných podľa RUP 7.4 sa MUV neuplatňuje.
MUV nenahrádza štandardy ale je ich dolnou hranicou. Pri žiakovi so ŠVVP sa pri hodnotení skúma najmä to, či dosiahol MUV pri primeranej preukázateľnej podpore, teda pri úprave metód, tempa, foriem práce, prostredia a pomôcok. Žiak so ŠVVP môže byť v celkovom hodnotení hodnotený ako prospel aj vtedy, ak nedosahuje celú vyššiu úroveň vzdelávacích štandardov, ale dosahuje MUV.
Forma hodnotenia má jasne vyjadriť, do akej miery žiak dosahuje MUV a prípadne vyššiu úroveň štandardov. MUV nie je jediná úroveň, ku ktorej má učiteľ smerovať. Cieľom vždy zostáva najvyššia úroveň výsledkov, ktorú môže žiak pri primeranej podpore dosiahnuť.
Nie automaticky a záleží aj na skupine žiakov. MUV je referenčnou úrovňou, z ktorej škola vychádza pri zvažovaní postupu žiaka do vyššieho cyklu. Samotné rozhodnutie o postupe sa riadi výsledkami hodnotenia podľa školského zákona a vyhlášky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole. Nedosiahnutie MUV preto nemožno bez ďalšieho vykladať ako automatický dôvod na opakovanie ročníka.
Ak žiak so ŠVVP MUV nedosahuje ani pri preukázateľne realizovaných podporných opatreniach, škola:
Osobitne platí, že žiakovi s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia nesplnenie MUV nebráni absolvovať základnú školu. Po absolvovaní posledného ročníka bez splnenia MUV získa primárne vzdelanie (ISCED 1), pri splnení MUV nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2). Na žiaka so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia sa MUV sa neuplatňuje. Žiak postupuje podľa IVP a absolvovaním posledného ročníka získa primárne vzdelanie.
Hodnotenie žiaka so ŠVVP sa realizuje v súlade so školským zákonom, vyhláškou č. 223/2022 Z. z. o základnej škole, podpornými opatreniami a IVP. Zohľadňuje sa charakter ŠVVP, odporúčania ZPP a podpora, ktorú žiak počas vzdelávania dostáva. Možné formy sú slovné hodnotenie, klasifikácia, kombinované hodnotenie alebo iná forma v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania (napríklad hodnotiace rubriky alebo portfólio).
Rámec určuje škola vo vnútornom systéme hodnotenia v ŠkVP. Pri konkrétnom žiakovi sa spôsob hodnotenia upravuje v podporných opatreniach, prípadne v IVP. Predmetom hodnotenia nie je osobnosť žiaka ani jeho limity vyplývajúce zo znevýhodnenia, ale výlučne proces a výsledky jeho učenia, jeho úsilie a angažovanosť.
Áno. Kapitola 12 výslovne uvádza, že v rámci podpory inkluzívneho vzdelávania a v kontexte IVP sa upravuje aj spôsob hodnotenia žiaka so ŠVVP vrátane využívania slovného hodnotenia, klasifikácie, iných foriem alebo ich kombinácie. Úprava musí byť v súlade so školským zákonom, vyhláškou o základnej škole, podpornými opatreniami a ŠkVP.
V 1. – 5. ročníku je slovné hodnotenie základnou formou súhrnného hodnotenia pre všetkých žiakov. Forma súhrnného hodnotenia sa nemusí zhodovať s formou priebežného hodnotenia. Kritériá majú byť žiakovi aj zákonnému zástupcovi vopred známe a vysvetlené.
Hodnotí sa proces a výsledky učenia, úsilie a pokrok žiaka vzhľadom na stanovené ciele, nie jeho limity vyplývajúce zo znevýhodnenia ani porovnávanie s ostatnými žiakmi.
Žiaci s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia sa vzdelávajú podľa spoločného RUP 7.1 – 7.3 pre základné školy, školy a triedy pre žiakov so ŠVVP a podľa prílohy ŠVP pre ZV Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Obsah sa upravuje v prospech rozvoja kognitívnych a komunikačných schopností, sociálnej samostatnosti a pracovných zručností. O stupni vzdelania rozhoduje minimálny učebný výstup: pri jeho splnení žiak získa nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2) a môže sa uchádzať o vzdelávanie v strednej škole, bez jeho splnenia primárne vzdelanie (ISCED 1).
Žiaci so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, aj v kombinácii s iným zdravotným znevýhodnením, sa vzdelávajú podľa RUP 7.4 a prílohy ŠVP pre ZV Obsahy vzdelávania pre žiakov so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a žiakov so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia v kombinácii s iným zdravotným znevýhodnením. RUP 7.4 je členený na vzdelávacie oblasti, ktoré škola rozpracuje do predmetov, a počíta s 9 alebo 10 ročníkmi. Rozsah disponibilných hodín je odlišný pre stredný stupeň a pre ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia; žiaci s hluchoslepotou a stredným stupňom mentálneho postihnutia sa vzdelávajú v rozsahu vyučovacích hodín pre ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Žiakov možno vzdelávať individuálne alebo spájať žiakov z rôznych tried a ročníkov s podobnou vývinovou úrovňou. Vzdelávajú sa podľa IVP a absolvovaním posledného ročníka získavajú primárne vzdelanie.
Títo žiaci sa vzdelávajú podľa spoločného RUP 7.1 – 7.3 a podľa prílohy ŠVP pre ZV Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním., ktorá pre jednotlivé skupiny vymedzuje rozvíjané spôsobilosti, úpravy obsahu, úpravy hodnotenia a ciele v oblasti duševného zdravia.
Zdravotné znevýhodnenie samo osebe neznamená zníženie vzdelávacích cieľov. Žiakovi so zdravotným znevýhodnením môže ZPP vo vyjadrení neodporučiť druhý cudzí jazyk. Škola ho potom zaradí na iný predmet.
Podľa prílohy ŠVP pre ZV Vzdelávacie programy pre úvodné a prípravné ročníky. Ich úlohou je individuálne prispôsobený prechod z predprimárneho do základného vzdelávania a príprava na 1. cyklus bez výrazného rizika školského neúspechu. Vyučovanie je prevažne hrové a zážitkové.
Týždenný rozsah vyučovania je 20 hodín (11 hodín vzdelávacích oblastí a 9 disponibilných; pre žiakov so stredným až hlbokým stupňom MP 10 a 10). Škola ho môže zvýšiť najviac na 23 hodín z vlastného rozpočtu.
Áno. ŠVP výslovne umožňuje využiť disponibilné hodiny na vyučovacie predmety na napĺňanie ŠVVP. Konkrétne názvy predmetov neurčuje; rozvíjanie špecifických funkcií a logopedická intervencia sú príklady, ktoré uvádza príloha Osobitosti. Do IVP sa tieto predmety začleňujú podľa odporúčania ZPP.
Kto môže tieto vyučovacie predmety vyučovať ŠVP neupravuje. Výučbu zabezpečujú zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a súvisiacich predpisov.
Pri vzdelávaní žiakov so ŠVVP má škola spolupracovať so školským podporným tímom (ak ho má zriadený), so ZPP, s výchovným zariadením (ak žiakovi poskytuje starostlivosť) a so zákonnými zástupcami. Za organizáciu vzdelávania a realizáciu podpory zodpovedá škola.
