Chobotnica je vizuálna metóda formatívneho hodnotenia, ktorá kombinuje hodnotenie vo dvojici a sebahodnotenie. Hoci ju autorka Petra Šobáňová z Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci pôvodne použila pri príprave budúcich učiteľov, samotná metóda je priamo prenositeľná do práce so žiakmi na základnej škole.
Nový ŠVP pre základné vzdelávanie presúva dôraz zo získavania vedomostí na rozvoj komplexných spôsobilostí. Zmeny sa preto musia týkať aj hodnotenia, ktoré má mať predovšetkým reflexívnu, motivačnú a sociálnu funkciu – má pomáhať žiakovi rásť, nielen zistiť, aké má práve v danom momente penzum vedomostí. Metóda formatívneho hodnotenia Chobotnica práve tento prístup napĺňa: žiaci sa učia pomenúvať svoje silné stránky, prijímať pohľad druhého a porovnávať ho s vlastným vnímaním.
Metóda pracuje s metaforou chobotnice, ktorej chapadlá zastupujú rôzne schopnosti, zručnosti alebo vlastnosti žiaka. Postup má štyri kroky.
Najprv si žiaci vo dvojiciach navzájom povedia, čo sa im v nedávnej práci alebo počas určitého obdobia darilo a čo považujú za výzvu. Potom každý nakreslí chobotnicu, ktorá bude predstavovať jeho partnera – chapadlá pomenuje konkrétnymi silnými stránkami, ktoré z rozhovoru vyplynuli. Portréty si dvojice vymenia, okomentujú a každý sa zamyslí nad tým, ako ho spolužiak vidí a ako vníma sám seba. Nakoniec žiaci v kruhu stručne predstavia svoju chobotničku – zdieľajú buď silné chapadlá, alebo také, ktoré chcú ešte posilniť.
Metóda je zámerne otvorená: počet chapadiel, ich názvy aj vizuálne stvárnenie sú na žiakoch. To podporuje kreatívne myslenie a zároveň odľahčuje situáciu – hodnotenie prestáva byť stresujúcim momentom a stáva sa priestorom na konštruktívny rozhovor.
Metóda je vhodná pre žiakov 2. a 3. cyklu (4. – 9. ročník), kde sú žiaci schopní už lepšie reflektovať vlastný učebný proces a poskytovať slovnú spätnú väzbu. S úpravou kritérií ju možno použiť aj v 1. cykle. Dobre funguje pri hodnotení projektovej práce, skupinových aktivít, prezentácií alebo na záver tematického celku. Uplatniť ju možno na triednickej hodine, v záverečných reflexiách vyučovacích hodín alebo ako súčasť portfóliového hodnotenia.
Autorka opisuje aj kombináciu s pavučinovým diagramom: žiaci ho vypracujú po prvej aplikácii metódy a po určitom čase znova. Vizuálne porovnanie oboch verzií im ukáže konkrétny pokrok, čo má silný motivačný účinok.
Nový ŠVP pre základné vzdelávanie zdôrazňuje, že hodnotenie má byť predovšetkým formujúce a má žiaka sprevádzať, nielen klasifikovať. Sebahodnotenie žiaka a rovesnícke hodnotenie patria k nástrojom, ktoré tento posun umožňujú v praxi. Sprievodné materiály NIVAM k hodnoteniu uvádzajú, že dôraz sa presúva na hodnotenie komplexných spôsobilostí a na to, aby žiaci rozumeli kritériám a vedeli reflektovať vlastný pokrok. Chobotnica je práve tým typom nízkoprahovej techniky, ktorú možno zaradiť bez špeciálnej prípravy do bežnej vyučovacej hodiny.
