Máte niekedy pocit, že v záplave informácií strácate hlavu vy aj vaši žiaci? Nie je to vaša vina. Náš mozog sa evolučne vyvíjal na prežitie v divočine, nie na prijímanie nikdy nekončiaceho prúdu informácií v online priestore, ktorými je zahltený a nedokáže ich primerane spracovať. Bezplatná metodická príručka Náš mozog v informačnej džungli vám ukáže, ako s tým v škole pracovať hravo, zážitkovo a v súlade s novým kurikulom.
Metodická príručka od Zuzany Labašovej (vydaná Komenského inštitútom) nie je len ďalším teoretickým opisom toho, ako rozvíjať kritické myslenie a pracovať s metakogníciou. Stručné a pútavé vysvetlenia základov fungovania nášho mozgu, spôsobov a limitov myslenia tvoria len menšiu časť príručky. Jej väčšiu časť tvorí metodický opis 26 praktických aktivít, hier a experimentov, ktoré sú okamžite použiteľné vo výučbe rôznych predmetov.
Nejde o učebnicu, ktorú treba prečítať od A po Z. Je to skôr „kuchárka“ myšlienkových experimentov, z ktorej si môžete vyberať to, čo práve potrebujete.
Ak chceme s deťmi preskúmavať zákutia myslenia a posilňovať ich schopnosť a zručnosť počúvať, efektívne komunikovať, vytvárať si vlastný názor a komplexne o veciach premýšľať, vydávame sa s nimi na expedíciu bez konca.
Avšak prv než sa cestovateľ vydá na expedíciu, potrebuje dobre poznať svoje slabiny aj silné stránky. Rovnako je dôležité, aby si žiaci zážitkovo na vlastnej koži prežili a odhalili, ako funguje ľudský mozog, ako sa snaží zabezpečiť naše prežitie aj za cenu toho, že skresľuje realitu, zovšeobecňuje a klame nás samých. Preto sú aktivity v metodickej príručke rozdelené do dvoch kapitol:
1. Cvičenia na porozumenie mozgu
Prostredníctvom zážitkového učenia dovoľujú žiakom porozumieť, aké skreslenia, zjednodušenia a klamy náš mozog dennodenne generuje, aby nám pomohol prežiť v informačnej džungli.
2. Cvičenia na rozvoj myslenia
Keď spoznáme úskoky a triky nášho myslenia, je načase začať precvičovať zručnosti potrebné na hlboké, poctivé premýšľanie. Takéto aktivity, vhodné pre deti od prvého ročníka až po dospelých účastníkov, nájdete v druhej kapitole.
Keďže kritické myslenie sa najlepšie rozvíja na témach, ktoré sú kontroverzné, pri jeho objavovaní sa v aktivitách neraz pracuje s predsudkami a stereotypmi, hodnotami a filozofickými otázkami, a tak sa zachádza aj do vôd globálneho a charakterového vzdelávania.
Prevažná väčšina aktivít v metodickej príručke je zážitková. Skreslenia nášho mozgu a premýšľania, ako aj princípy myslenia sa môžu javiť ako samozrejmé a často máme pocit: „Áno, veď to poznám, to je jasné.“
Jedna vec je uchopiť koncept teoreticky, ale úplne iné je, keď si ho zažijeme na vlastnej koži a následne si zreflektujeme, čo sa stalo. Až prostredníctvom osobného zážitku si koncept osvojíme spôsobom, ktorý skutočne zmení naše myslenie. Takto nadobudnutá znalosť sa stane našou súčasťou a pomôže nám skutočne myslieť pomalšie a precíznejšie.
Kritické myslenie je kľúčová kompetencia celoživotného vzdelávania a preto aktivity v metodickej príručke majú iba spodné vekové ohraničenie. Príručka je písaná primárne pre učiteľov základných a stredných škôl, jej využitie je však univerzálne.
1. a 2. cyklus ZŠ: Pre túto vekovú skupinu sú určené aktivity zamerané na vizuálnu percepciu, jednoduché pozorovacie stratégie a rozvoj divergentného myslenia.
2. a 3. cyklus ZŠ: Ťažisko sa presúva na sociálne aspekty myslenia, prácu s predsudkami a jednoduchšiu argumentáciu.
SŠ a neformálne vzdelávanie: Pre najstaršiu skupinu (vrátane vysokoškolákov a účastníkov neformálneho vzdelávania) príručka ponúka komplexné analytické úlohy, prácu s dátami a etickými dilemami.
Príručka je vhodnou pomôckou na naplnenie cieľov nového štátneho vzdelávacieho programu, konkrétne nadpredmetového konceptu metakognícia – učenie sa o vlastnom učení a myslení:
Metakognitívne poznanie: Keď žiak po aktivite povie: „Aha, myslel som si, že to je pravda, lebo to povedali všetci ostatní,“ práve si uvedomil, ako funguje jeho myseľ (napr. konformita).
Metakognitívna regulácia: Keď žiak pri riešení úlohy povie: „Musím si dať pozor na prvý dojem, minule ma oklamal, radšej si to prepočítam,“ vedome reguluje svoje myslenie.
Príručka normalizuje chybu – učí žiakov (aj učiteľov), že mýliť sa je ľudské, pretože náš mozog je „naprogramovaný“ na rýchle prežitie, nie na hľadanie pravdy v obrovskom množstve informácií, ktoré denne prijímame.
Príručka je využiteľná nielen pri dosahovaní cieľov viacerých prierezových gramotností (napr. mediálna gramotnosť), ale poskytuje aj aktivity šité na mieru konkrétnych vyučovacích oblastí/predmetov. Napríklad:
Matematika: Grafy učia interpretáciu dát a odhaľovanie manipulácie s osami grafov. Jedno zrnko ryže učí exponenciálne funkcie.
Dejepis: Mozog v čase epidémií a Hon na čarodejnice poskytujú psychologický kľúč k pochopeniu historických udalostí (davová psychóza, propaganda).
Geografia: Aktivita Mapy a svet rozvíja schopnosť čítať mapy a overovať si fakty. V Uhádni ktorá krajina žiaci aplikujú svoje skúsenosti a vedomosti získané z médií a analyzujú vplyv stereotypov o krajinách a ľuďoch, ktorí v nich žijú.
Slovenský jazyk: Telefón a práca s textom v aktivite O čom píšu noviny rozvíjajú čitateľskú gramotnosť a prácu s informáciami.
Biológia/Environmentálna výchova: Hra na rybárov je dokonalou ilustráciou ekologickej udržateľnosti a dynamiky populácií.
