Našli ste na portáli chybu? Dajte nám o nej vedieť.
Niečo vám tu chýba?
Je potrebné učiť deti kriticky myslieť už na 1. stupni základnej školy? Prieskum platformy Mediálna gramotnosť+ zisťoval postoje, skúsenosti a potreby pedagógov naprieč Slovenskom. Téma je aktuálna aj v kontexte prebiehajúcej kurikulárnej reformy, v ktorej sa kritické myslenie objavuje ako jedna z kľúčových spôsobilostí. Do prieskumu sa zapojilo 100 učiteľov a učiteliek zo všetkých krajov Slovenska, z ktorých viac ako 80 % pôsobí na 1. stupni ZŠ.
„Našou snahou bolo otvoriť odbornú aj verejnú debatu o cielenej podpore kritického myslenia už u detí mladšieho školského veku. Uvedomujeme si, že na hlbšiu analýzu by bola potrebná rozsiahlejšia vzorka, no zámerom tohto prieskumu bolo predovšetkým podnietiť diskusiu a získať reálne podnety z praxe,“ uvádza Viktória Norisová, koordinátorka platformy Mediálna gramotnosť+ z Rady pre mediálne služby.
Téma rozvíjania kritického myslenia už u najmladších žiakov nachádza medzi učiteľmi širokú podporu – takmer všetci respondenti/-ky (96 %) súhlasili s tým, že sa jej treba venovať už na 1. stupni ZŠ.
„Kritické myslenie vnímam ako celoživotný proces. Nezahŕňa iba diskusiu o konšpiráciách, faktoch a názoroch, ktoré samozrejme, deti mladšieho školského veku ešte nezvládnu. Je to aj spôsobilosť prehodnocovať to, čo počujem napríklad v rovesníckej skupine, porovnať to s vlastným názorom a zaujať postoj podložený argumentmi. V slovenskom prostredí sa o kritickom myslení hovorí najmä v kontexte starších žiakov, ale tí už prichádzajú s určitými návykmi a názormi z domáceho prostredia, o ktorých už často nie sú ochotní komunikovať, rovnako tak ani rozmýšľať o zmene,“ približuje spoluautorka prieskumu a členka platformy Alena Rapčan Štrompová, ktorá sa problematike venovala v rámci ročného vzdelávacieho programu v Komenského inštitúte.
Výsledky prieskumu ukázali, že kritické myslenie je v školskom prostredí vnímané veľmi rôznorodo. Učitelia si ho najčastejšie spájali s prácou s informáciami, schopnosťou vyjadriť a obhájiť vlastný názor, pohľadom z viacerých uhlov či s riešením problémov. Väčšina učiteľov ponúkla vlastnú interpretáciu – často vychádzajúcu z praktických skúseností alebo individuálneho porozumenia.
Len 17 % respondentov/-iek uviedlo, že s metódami kritického myslenia pracujú systematicky a pravidelne. Väčšina k téme pristupuje skôr intuitívne, pričom čerpá najmä z vlastnej pedagogickej skúsenosti. V praxi to vyzerá rôzne: žiaci porovnávajú protichodné správy, rozlišujú medzi faktom a názorom, premýšľajú nad správaním postáv v rozprávkových príbehoch, formulujú hypotézy alebo obhajujú svoje riešenie matematických úloh.
Učitelia nie sú jednotní v názore na to, ako by mal byť rozvoj kritického myslenia systematicky uchopený. S myšlienkou zavedenia samostatného predmetu súhlasí alebo skôr súhlasí vyše polovica respondentov. Zvyšná časť však uprednostňuje integrovaný prístup, ktorý by nezvyšoval záťaž a využíval existujúci priestor v rámci bežných predmetov. “Mnohé príklady ukazujú, že rozvíjanie kritického myslenia môže byť účinné naprieč rôznymi predmetmi a že najmä kombinácia rôznych metód k nemu môže výrazne prispieť. Učiteľ v tomto procese nepodáva hotové poznatky, ale vytvára bezpečné prostredie, v ktorom sa deti učia premýšľať, klásť otázky a s rešpektom vyjadrovať svoje názory,” doplnila Petra Macková, spoluautorka prieskumu a analytička v Rade pre mediálne služby.
Z výpovedí vyplýva, že najčastejšími bariérami v rozvíjaní kritického myslenia sú nedostatok metodických materiálov (38 %) a obava, že nestihnú prebrať všetko učivo (28 %). Pedagógovia/-ičky by ocenili najmä praktické príručky, krátke školenia, otvorené hodiny či komunitné stretnutia. Preferujú formy, ktoré sú dobre uchopiteľné, efektívne a časovo zvládnuteľné. Viacerí zároveň zdôraznili, že najviac im pomáha, keď si môžu konkrétnu metódu vyskúšať priamo na svojej hodine, so svojimi žiakmi.
„Celoslovenský prieskum priniesol takmer totožné výsledky ako u nás v škole. Vnútorne ma utvrdil v presvedčení, že učitelia sú otvorení novým témam a rozvíjaniu kritického myslenia, ale najefektívnejšou cestou je pre nich zažiť si konkrétne aktivity a metódy priamo v triede,“ uzatvára Alena Rapčan Štrompová, ktorá pôsobí ako pedagogička na ZŠ Ľ. Fullu v Košiciach.
Ak vás zaujímajú podrobné dáta a výpovede učiteľov, môžete si pozrieť celú správu z prieskumu: Rozvoj kritického myslenia v mladšom školskom veku – analýza výsledkov prieskumu medzi pedagogickými pracovníkmi a ich reflexia praxe.
Zdroj článku: Rada pre mediálne služby (rpms.sk)
Našli ste na portáli chybu? Dajte nám o nej vedieť.
Niečo vám tu chýba?
Zmeny pre lepšie vzdelanie prebiehajú v súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti.
Ministerstvo zároveň dbá na ochranu finančných záujmov EÚ a bojuje proti podvodom, korupcii, konfliktu záujmov a dvojitého financovania a bude vykonávať kontroly so zameraním na tieto najzávažnejšie nezrovnalosti.
