Inováciu používa
viac ako 10 škôl
Poznatky z aplikačnej praxe
Pohodomer funguje od roku 2022. Do júna 2025 ho využilo celkovo 29 846 žiakov v 4 vlnách merania a 3 495 pedagogických a odborných zamestnancov v 5 vlnách merania. V školskom roku 2024/2025 (august 2024 – jún 2025) sa merania zúčastnilo 13 296 žiakov a 1 573 pedagogických a odborných zamestnancov. K aprílu 2026 Pohodomer aktívne využíva 76 základných a stredných škôl z celého Slovenska.
V roku 2025 bola realizovaná kultúrna validácia dotazníkov (Me and My Feelings, Student Resilience Survey, SWEMWBS) v spolupráci s M.A. Lenkou Janík Blaškovovou, PhD. z Ústavu aplikovanej psychológie Univerzity Komenského a Mgr. Kornéliou Ďuríkovou z Ligy za duševné zdravie. Cieľom bolo overiť, či sú dotazníky správne preložené, zrozumiteľné a kultúrne vhodné pre slovenské deti a školské prostredie. Kultúrna validácia potvrdila vhodnosť dotazníkov pre použitie v slovenských školách, pričom boli zapracované menšie úpravy jazyka a formátu.
Merania žiakov priniesli tieto kľúčové zistenia:
U žiakov vo veku 8–11 rokov (dotazník Ja a moje pocity, n = 1 722) sa ukázalo, že 25 % detí má indikované závažné emocionálne problémy a ďalších 22 % má indikované emocionálne problémy. Medzi najčastejšie ťažkosti patrí: 23 % detí sa v noci budí, 20 % zle spí, 15 % uvádza, že ich veľa vecí trápi, a 22 % sa vie veľmi nahnevať. Silnou stránkou je prosociálne správanie – väčšina detí nerobí veci, ktoré ľuďom ubližujú.
U žiakov vo veku 12–19 rokov (škála Warwick-Edinburgh, n = 10 900) dosiahla priemerná úroveň psychickej pohody skóre 22,37 (škála 7–35, hranica priemeru je 20). Celkovo 23 % žiakov vykazuje nízku úroveň duševnej pohody a len 11 % dosahuje nadpriemernú úroveň. Medzi najčastejšie ťažkosti patrí: 22 % žiakov sa nevie dobre vyrovnávať s problémami, 21 % sa necíti uvoľnene a 21 % sa necíti užitočne. Dievčatá dosahujú nižšie skóre (21,68) ako chlapci (23,06) a žiaci s identifikáciou „mám to inak“ dosahujú najnižšie skóre (21,05).
U žiakov vo veku 12–19 rokov (Student Resilience Survey, n = 12 622) je najslabšou oblasťou psychickej odolnosti vzťah so školou: skóre 3,29 z 5 (hranica neutrálneho stavu je 3,0). Konkrétne: mnohí žiaci vnímajú, že v škole nie je dospelý, ktorý by ich naozaj vypočul alebo sa o nich zaujímal. Participácia v škole („môj hlas niečo znamená“) patrí medzi najslabšie oblasti. Vekom klesá zapojenie do mimoškolskej činnosti, pričom najvýraznejší pokles nastáva pri prechode na strednú školu. Silnými stránkami žiakov sú rodinné vzťahy (skóre 4,08), empatia (3,86) a schopnosť mať vlastný názor.
Merania pedagogických a odborných zamestnancov (n = 1 582, škola Warwick-Edinburgh) priniesli tieto zistenia: 7 % učiteľov uvádza, že práca vôbec nemá pozitívny vplyv na ich duševné zdravie, a ďalších 40 % uvádza, že ho má len niekedy. 34 % učiteľov tvrdí, že nie sú povzbudzovaní hovoriť o svojom duševnom zdraví. Najväčšími zdrojmi pracovného stresu sú pracovná záťaž a narušená rovnováha medzi osobným a pracovným životom (46 %), zodpovednosť vrátane administratívy (35 %) a obavy o duševné zdravie žiakov (24 %). Ako primárnu oporu pri strese uvádza 63 % učiteľov kolegyňu alebo kolegu, nie vedenie školy ani odborníka. Učitelia ako prioritné potreby na zlepšenie pohody uvádzajú: vzájomnú podporu medzi zamestnancami (50 %), zníženie pracovnej záťaže (47 %) a flexibilný pracovný čas (36 %).
Tieto výsledky potvrdzujú, že Pohodomer poskytuje školám dáta, ktoré nie sú dostupné z iných zdrojov a ktoré umožňujú postaviť prevenciu a intervenciu na základe faktov, nie dojmov. Školy, ktoré realizujú meranie opakovane, dokážu sledovať, či sa situácia v čase zlepšuje, a overovať efektivitu zavedených zmien.
Líder využívania inovácie: ZŠ Pionierov 1, Rožňava – škola absolvovala 3 vlny merania, pre citlivé údaje nemôžeme priložiť správu, ale je dostupná v LDZ (spolu so správami pre všetky zapojené školy).
Z týchto dát sú zrejmé prínosy pre školu ako celok, pre žiakov, pedagógov, aj systém vzdelávania:
1. Prínosy pre školu ako celok
Škola prestáva sa spoliehať na subjektívne dojmy a získava štruktúrované dáta rozčlenené podľa tried, ročníkov, stupňov a pohlavia. Objektívny obraz o stave duševnej pohody:
Výsledky odhaľujú triedy alebo ročníky so zvýšeným rizikom – ešte pred tým, než sa problémy rozvinú do krízy. Včasná identifikácia rizikových skupín:
Vedenie školy získava konkrétne dáta pre cielenú alokáciu zdrojov a prioritizáciu aktivít. Podklad pre strategické rozhodovanie:
Pri ďalšej vlne merania škola overí, či zavedená intervencia priniesla výsledky. Meranie efektivity zmien:
Záverečná správa je profesionálny dokument využiteľný na pedagogických radách, rodičovských združeniach a pri prezentácii smerom k zriaďovateľovi. Komunikácia s rodičmi a zriaďovateľom:
Samotná realizácia merania vysiela žiakom, pedagógom a rodičom signál, že škole záleží na tom, ako sa ľudia v jej prostredí cítia. Signál záujmu:
2 Prínosy pre žiakov
Žiaci zisťujú, že ich pocity a skúsenosti sú brané vážne a vedú ku konkrétnym zmenám v škole. Hlas žiakov vedie ku zmene
Vypĺňanie dotazníka normalizuje rozhovor o pocitoch, záťaži a pohode; témy duševného zdravia prestávajú byť tabu. Normalizácia témy duševného zdravia.
Identifikácia tried a ročníkov so zníženou pohodou umožňuje cielenú pozornosť voči žiakom, ktorí ju potrebujú. Včasná intervencia
Nadväzujúce aktivity školy (na základe výsledkov merania) cielene posilňujú rezilenciu, sebareguláciu a zvládanie záťaže. Rozvoj psychickej odolnosti
Možnosť rodovej identifikácie ‚mám to inak‘ vytvára bezpečnejší priestor; pokyny pre prácu so zraniteľnými skupinami zabezpečujú, že meranie nie je pre nikoho stresujúce. Inkluzívny prístup
3 Prínosy pre pedagógov
Pedagógovia dostávajú spätnú väzbu o vlastnom wellbeingu vrátane identifikácie zdrojov záťaže a miery vyhorenia. Pohľad na vlastnú duševnú pohodu
Vedenie školy môže na základe výsledkov plánovať opatrenia na zníženie záťaže a posilnenie vzájomnej podpory. Podklad pre zlepšenie pracovného prostredia
Koordinátorka Ligy pomáha pedagógom interpretovať výsledky a navrhovať ďalšie kroky. Profesionálna podpora:
Účasť na Pohodomere zvyšuje citlivosť pedagógov voči prejavom zníženej pohody a kompetencií pre komunikáciu s ohrozenými žiakmi. Senzibilizácia voči duševnému zdraviu žiakov
4 Prínosy pre systém vzdelávania
Školy sa učia pracovať s kvantitatívnymi dátami o klíme a pohode – nielen s výsledkami vzdelávania. Kultúra dátami podloženého rozhodovania
Výsledky z 76 škôl tvoriacich komunitu Škôl za duševné zdravie budujú zásobu dôkazov o stave duševnej pohody žiakov a pedagógov na Slovensku. Rastúca evidenčná základňa
Pohodomer podporuje posun od reaktívneho prístupu (riešenie problémov) k proaktívnemu (včasné zachytenie rizík a systematická prevencia). Posilnenie preventívnej funkcie školy