Dátum zápisu: 12.3.2025
Doba zápisu: 5 rokov
Inovácia prináša filozofický aj praktický, humanistický prístup vo vzdelávaní podľa
C. Rogersa. Stojí na učiteľovi ako facilitátorovi, ktorý podnecuje a uľahčuje samoučenie žiakov. Od frontálnych hodín až po vysoko inovatívne a skupinové formy vždy s tým istým princípom – učiteľ reflektuje prežívanie žiakov, napomáhať ich rastu a rozvoju, neriadi, ale skôr facilituje nedirektívnym spôsobom, dokonca aj keď používa hranice a prísnosť. Učiteľ aktívne používa nenásilnú komunikáciu.
Názov: Inklucentrum-Centrum inkluzívneho vzdelávania
Sídlo: Hattalova 12 Bratislava 83103
IČO: 52565301
Meno a priezvisko štatutárneho orgánu: Anežka Palajová
Webová stránka: inklucentrum.sk/inovacie
Druh inovácie:
inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania
Stupeň vzdelania:
základné vzdelanie, stredné vzdelanie
Druh školy alebo školského zariadenia:
materská škola, základná škola (1. cyklus, 2. cyklus, 3. cyklus), gymnázium, stredná odborná škola, stredná športová škola, škola umeleckého priemyslu, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola, školský klub detí, centrum voľného času, školský internát, diagnostické centrum, reedukačné centrum, centrum poradenstva a prevencie, špecializované centrum poradenstva a prevencie, liečebno-výchovné sanatórium, škola v prírode
Oblasť vzdelávania:
Jazyk a komunikácia, Matematika a informatika, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb, Charakter, Metakognícia, Občianska gramotnosť, Digitálna gramotnosť, Finančná gramotnosť, Environmentálna gramotnosť, Sociálna a emocionálna gramotnosť
Vymedzenie cieľovej skupiny alebo oblasti, s ktorou obsahové zameranie inovácie súvisí:
Primárne je tento typ učenia určený a zameraný na žiakov základných škôl, kde je cieľom podľa školského zákona komplexný rozvoj osobnosti. Využiť je to určite možné aj v ostatných typoch škôl a prispôsobiť tomu tieto trochu iné systémy vzdelávania.
Inovácia je komplexný prístup k vzdelávaniu v školách, ktorý zasahuje systém vyučovania na všetkých predmetoch. Ide o zmenu role z učiteľa na facilitátora, o posilnenie slobody a zodpovednosti u žiakov, významné posilnenie tímovej práce medzi žiakmi, implementovanie reflexie do všetkých zákutí školského prostredia od ranných kruhov, medzigeneračné učenie až po matematiku, projektové učenie či frontálne hodiny. Tento prístup je možné aplikovať spolu s inými metódami ako Hejného matematikou, metódami CLIL, záhradným umením, artefiletikou, či na rodičovských združeniach a ďalších v škole realizovaných aktivitách.
Žiaci sa v interakcii s učiteľmi učia spoločne rozličnými metódami (vrátane frontálnych). Za základ sa považuje reflexia, čiže schopnosť a príležitosť premýšľať nad vecami, dejmi, situáciami a interakciami tak priamo počas vyučovania, ako aj pri konfliktoch, aktivitách a bežnej práci. Žiaci sa učia sebahodnoteniu, spätnej väzbe, efektívnej nenásilnej komunikácii a kritickému mysleniu.
Piliere (princípy) facilitatívneho učenia:
Pomáhajúci vzťah – vytváranie prostredia, v ktorom je vzťah postavený na hlbokej vnútornej rovnocennosti medzi všetkými členmi školy. Z tohto pramení otvorená spolupráca, participácia, subsidiarita a demokracia na každej úrovni školy. Vzťah ako základná jednotka predstavuje ochotu každého vychádzať zo seba k druhému, byť otvorený, sebakritický a kongruentný, resp. sa tomu chcieť učiť.
Sloboda a zodpovednosť – rovnocenné vzťahy bez záťaže boja o moc a pozície na všetkých úrovniach školy prinášajú slobodu pre každého. Je to tvorivý priestor byť sám sebou a rozvíjať naplno svoj potenciál (učiteľ, rodič, žiak). Ako sa každý jeden postupne rozširuje v slobode, rozširuje sa aj v zodpovednosti. Je ochotný pripustiť si svoje chyby, a nie len to, chyby považuje za príležitosť k rastu a učeniu sa v každom veku a postavení (napr. učiteľ nakričí viac ako treba na žiakov za neporiadok v triede, lebo mal zlý deň a na druhý deň je ochotný si pripustiť svoju zodpovednosť a vyjadriť smútok nad svojimi limitmi).
Reflexia – rozvoj metakognitívnych funkcií verbalizovaním prežívania a správania, pozorovania, pocitov, potrieb a prosieb podľa vzoru Nenásilnej komunikácie (M. Rosenberg). Ďalej reflexia vlastnej slobody a zodpovednosti – napríklad práca s chybou na hodine, v konfliktoch, stanovovanie láskavých hraníc (G. Landreth). Odporúčame využívať ranné kruhy na začiatku vyučovania, reflexiu v závere hodín, sebareflexiu učiteľa a žiaka priebežne. Akreditovaný webinár Ranné kruhy v stálej ponuke Inklucentra.
Do oblasti praktického využitia reflexie spadá aj reflexia štvrťročné sebahodnotenie, reflexia počas žiackych sústredení (večerný kruh na záver dňa), reflexia na konci tematického celku, ako ho zvládli, reflexia o zvládnutí stresu pri písomke, vzdelávacieho cieľa hodiny, soft skills, vzťahom, a to rozličnými metódami (prsty od 1 do 10, obrázky, krátke odpovede, voľná, skupinová, individuálna, písomná forma, exit ticket, challenge ticket). Netreba zabúdať na spätnú väzbu (feedback) v závere hodín, projektov, sústredení, šk. roka.
Praktické využitie princípov reflexie v živote školy je možné aj cez metódy ako mentoring, teambuilding, spoločnú participatívnu prípravu a prácu na vízii školy, SWOT analýza ako nástroj 360 stupňovej reflexie celej školy, meranie klímy, školská mediácia Nenásilnej komunikácie, supervízia a intravízia vedenia školy, učiteľov, rodičov, učiteľská mediácia pri riešení konfliktov, intravízia školského podporného tímu, prípadové konferencie.
Zážitok – poskytovanie dostatočného množstva podnetných aktivít (mimoškolské sústredenia, teambuildingy učiteľov, medzigeneračné priateľstvá) a metód práce (projektové vyučovanie, skupinová práca, expresívne techniky). Samotný zážitok len umožňuje rozvoj, ale sám o sebe nestačí a ak je iba zážitok vo vyučovaní (super metódy práce, veľa podnetov pre deti), môže to byť nakoniec aj kontraproduktívne. Popisujeme to v bulletinoch, videách i článkoch.
Inovácia spočíva vo využití tzv. stále sa učiacej školy, kde každý žiak, učiteľ, zamestnanec i rodič sa učí zvedomovať procesy, prežívanie. Kde ľudia zdieľajú svoje pocity a potreby a to metódami, ktoré sme bližšie popísali a podrobne ich prechádzame a učíme sa tieto zručnosti na vzdelávaniach.
Cieľom inovácie je zaviesť na človeka zameraný prístup (PCA) do vyučovania, implementovať princípy (seba)reflexie, zdieľaného prežívania, nenásilnej komunikácie a demokracie do všetkých činností školy.
Obsah je nástrojom učenia sa, nie cieľom. Postupy a metódy môžu byť rozmanité a princíp facilitácie a reflexie sa dá vložiť do každej metódy. Žiak sa v procese reflexie od učiteľa – facilitátora učí rozumieť sebe i druhým, uplatňovať empatiu a porozumenie k sebe aj druhým, vie spolupracovať, konštruktívne myslieť.
Podrobný popis cieľového profilu žiaka i učiteľa popisujeme aj v našom buletine Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu: https://inklucentrum.sk/wp-content/uploads/2024/04/Bulletin_Skoly-na-ceste-k-inkluzivnemu-vzdelavaniu.pdf.
K cieľom inovácie vedie dlhá cesta premeny školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu. Je to dlhý proces a vyžaduje to veľa trpezlivosti. Že idete dobrým smerom poznáte z toho, že žiaci aj učitelia sú otvorenejší, viac premýšľajú o tom, ako svoj proces rastu zlepšiť. Na tejto ceste je aj veľa bariér, konfliktov a napätí. Nie je úspech sa im vyhnúť, ale sa nevzdať a znova a znova hľadať cestu. K tomu veľmi napomáha neustáli tréning zručností – cez ranné kruhy, zážitky a projekty a neustála reflexia. Účinnú cestu budujú vzťahy. Ak sa niečo nepodarí, je to úžasná príležitosť k rastu, nie ku kritike a vzdávaniu sa. Cestu za týmto cieľom popisujeme v publikácii “Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu”: https://inklucentrum.sk/wp-content/uploads/2024/04/Bulletin_Skoly-na-ceste-k-inkluzivnemu-vzdelavaniu.pdf.
Inovácia nemá priamy obsah v zmysle nejakého učiva alebo krokov, či popisu konkrétnych aktivít. Ide o prístup postavený na zručnostiach učiteľa ako facilitátora a neustálej reflexii.
Dôležitou súčasťou hodnotenia je sebareflexia i spätná väzba, zodpovednosť je v rukách žiaka a tímu. Známky alebo slovné hodnotenie bez sebareflexie a nenásilnej komunikácie nemajú veľký význam.
Všetky aktivity, ktoré bežne v škole vidíme, ale aj rozličné inovatívne metódy, sa dopĺňajú o reflexiu na záver alebo priebežne, ktorá buduje najvyššie štruktúry mozgu, rozvíja exekutívne funkcie, sebariadenie, sebaobraz, komunikačné zručnosti, empatiu, spoluprácu a tvorivosť.
Uvedieme príklad: hodina matematiky: 5 minút učiteľ popíše krátko smart cieľ a zadá inštrukciu, prípadne reflektuje skupinovú dynamiku. Následne sa deti delia do skupín alebo pracujú individuálne (sloboda), pracujú 20-30 minút na úlohách a obsahu predmetu. V záverečnej reflexii sa facilituje proces práce, spokojnosť, sociálno-psychologické procesy, sebareflexia, spätná väzba, cieľ hodiny.
Ďalší príklad: realizuje sa projektové vyučovanie, napríklad každá trieda pripravuje svoj projekt na Deň Zeme. V prípravnej fáze si trieda dôkladne prežuje tému, dohodne si kroky, procesy, postupy (nie primárne učiteľ, učiteľ to facilituje), metódy a materiál. Priebežne sa deje reflexia v rámci 1-2 mesiacov o pokrokoch, rizikách, úspechoch či neúspechoch v spolupráci. Zrealizuje sa svojpomocne projektový deň s väčším podielom participácie žiakov a ich zapojenia. Po projekte prebiehajú kľúčové reflexie: hneď v závere prvé pocity, prežívanie. Na druhý deň sebahodnotenie/sebareflexia a spätná väzba. Neskôr aj výsledky spätnej väzby a obsah. Spätná väzba môže byť 360-stupňová, aj s rodičmi. Zameranie nie je primárne na výsledok (projekt), ale viac na proces prípravy, realizácie a prežívania žiakov a ich interakcií.
Učenie sa cez vzťahy, interakcie a skupinovú dynamiku, sociálno-psychologické kompetencie sú dôležitejšie ako obsah predmetu a a výsledné produkty a hodnotenie práce žiakov (projekty, úlohy, písomky, známky a pod.)..
Ďalším príkladom je sústredenie. Žiaci si ho pripravujú sami, učia sa plánovať, navrhovať program, zlyhávať a robiť chyby a neustále to reflektovať, aby sa z toho učili komplexné zručnosti. Učiteľ nebráni robeniu chýb a zlyhaní, ale neheroizuje ich. Napomáha kvalitnej reflexii cez nenásilnú komunikáciu, aby sa posilnila odolnosť žiakov.
Ďalším príkladom môže byť obyčajná frontálna hodina. Učiteľ vojde, pracuje za katedrou, ale spoza nej sa žiakom prihovára, reflektuje, prečo prichádza nahnevaný, a preberá za to zodpovednosť. Rovnako tak sa zaujíma hlboko o prežívanie žiakov. Môže napríklad začať rýchlou 5-minútovkou na vybrané slová. Namiesto vytvárania tlaku však reflektuje prežívanie žiakov, všíma si, kto ako reaguje a uľahčuje im porozumieť sebe samému. Napríklad, žiak je v strese, učiteľ si to všíma, primárne nepovzbudzuje, ale dáva žiakovi porozumenie: “Jakub, asi máš aj stres, lebo sa nevieš úplne spoľahnúť na svoju pamäť, radšej odpovedáš ústne.” Po 5-minútovke ponúka žiakom rýchlu reflexiu, aké to pre nich bolo, otvára im možnosť, aby si to zhodnotili sami, nie učiteľ za nich (tak sa vlastne preťažuje preberaním všetkej zodpovednosti a nemá kapacitu pre žiakov). Môže zadať úlohy z pracovného zošita a čas vypĺňa chodením medzi žiakov, reflektovaním ich prežívania, nechuti, neúspechu či radosti, rýchlosti. Namiesto upozorňovania na chyby posilňuje žiakovu sebareflexiu a vyhodnotenie si úloh, kontroly so susedom a pod. Záver hodiny nechýba reflexia, hoci aj rýchla z lavíc. Samozrejme, žiaci musia reflexiu poznať a vedieť ju formulovať, aby to neboli len prázdne reči. Aby dokázali mať dôveru, že to je kľúčová časť hodiny.
Prístup zahŕňa všetky vzdelávacie oblasti, je univerzálne použiteľný na všetky hodiny a aktivity v škole.
Personálne zabezpečenie:
Nevyhnutným predpokladom je najmä intenzívny tréning učiteľa ako facilitátora v kombinácii s kvalitným mentoringom. Na prvé úspechy sa možno spoľahnúť po roku vzdelávania a mentoringu.
Pri zavádzaní do školy odporúčame inovačné vzdelávanie Facilitatívne a reflektívne učenie, viac informácií o vzdelávaní a aktuálnej cene na stránkach: https://inklucentrum.sk/event/facilitativne-a-reflektivne-ucenie/
Priestorové zabezpečenie
Priestorové a materiálne zabezpečenie nie je zďaleka tak dôležité, nemusí ísť nutne o aplikovanie inovatívnych metód práce, ale skôr o zavedenie reflexie a facilitácie. Želateľné ale môže byť mať voľnejšie usporiadanie priestoru v triede (napr. stoly do U, aby sa dala v strede na koberci robiť reflexia).
Materiálno-technické zabezpečenie:
Digitálne vybavenie a dataprojektor pomôžu, ale nie sú nevyhnutné.
Inováciu používa:
viac ako 10 škôl
Poznatky z aplikačnej praxe:
Facilitatívne učenie prináša žiakom schopnosť riešiť konflikty aj samostatne, schopnosť preberať zodpovednosť za svoje učenie a výsledky, spolupracovať a rozvíjať empatiu. Žiak sa tak stáva motorom svojho rastu a učiteľ je sprievodcom. Prístup sme aplikovali v minulosti v jednej bratislavskej škole, kde sa podarilo vďaka nemu dosiahnuť, že žiaci vedeli realizovať aj celotriedne projekty úplne sami, vedeli si zreflektovať silné a slabé stránky, vedeli spolupracovať na príprave aj so žiakmi iných ročníkov, nemali problém prebrať zodpovednosť alebo pripustiť si, že dosiahli výsledky v pomere k energii, ktorú tomu venovali. Žiaci vyžadovali oveľa menej kontroly a viac v sebe rozvíjali sebakontrolu.
https://www.youtube.com/watch?v=jjL0gw9cpBg
Opis inovácie v Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní
Ministerstvo posudzuje súlad údajov uvedených v žiadosti o zápis inovácie do katalógu (§ 3 vyhlášky 389/2024) s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania (§ 3 a 4 zákona 245/2008). Neposudzuje sa kvalita inovácie, ani metodiky a publikácie, ktoré s ňou súvisia.
