Našli ste na portáli chybu? Dajte nám o nej vedieť.
Niečo vám tu chýba?
Byť online je dnes vstupenkou do digitálneho sveta. Digitálne občianstvo si však vyžaduje viac než len pripojenie, a to prístup k digitálnym technológiám, základné funkčné zručnosti, digitálnu gramotnosť a bezpečnú technickú infraštruktúru.
Dostupné údaje za rok 2024 uvádzajú, že internet používa okolo 90% občanov Európy. To znamená, že približne každý desiaty Európan nie je online. Na globálnej úrovni je toto číslo oveľa vyššie – v roku 2024 totiž internet používalo iba 68% svetovej populácie. Viaceré členské štáty Rady Európy sa nachádza pod európskou referenčnou hodnotou. Podľa OECD (2016) v roku 2014 zabezpečovalo prostredníctvom svojich vzdelávacích systémov spravodlivý prístup na internet len deväť členských krajín Rady Európy.
Hoci o možnostiach prístupu k internetu v školách nie sú k dispozícii žiadne novšie údaje, tie neoficiálne naznačujú, že možnosti prístupu k internetu ostávajú obmedzené. Na tomto mieste je dôležité poznamenať, že internet predstavuje pre niektoré skupiny obyvateľstva hlavný zdroj rovnakých príležitostí. V správe Eurostatu z marca 2015 sa uvádza nasledovné: „Prevažná väčšina mladých ľudí používala internet doma, pričom približne polovica využívala internet v domoch iných osôb a približne 40% v škole.
Každé dieťa by malo mať možnosť naučiť sa základy digitálnej gramotnosti. Skutočnosť je však taká, že pre mnohé deti v Európe zostáva nedostupné aj základné vzdelanie, a to predovšetkým kvôli chudobe, pohlaviu, etnickému pôvodu alebo miestu, kde žijú. Podľa odhadov OECD (2016) takmer 168 000 pätnásťročných detí vo Francúzsku stále nedisponuje základnými vedomosťami a zručnosťami potrebnými na to, aby mohli úspešne fungovať v modernej spoločnosti. Referenčnú úroveň gramotnosti na stupnici OECD dosahujú dospelí len v siedmich európskych krajinách.
Zabezpečiť rovnosť v rozvoji digitálnych zručností neznamená len riešiť ekonomické aspekty. Mnohé deti čelia aj skrytým, kultúrnym a spoločenským prekážkam, ktoré im bránia zapojiť sa, a tie často nemajú nič spoločné s príjmom ich rodičov. Digitálna nerovnosť dnes nepredstavuje len obmedzený prístup k technológiám, ale aj ich nadmerné využívanie u detí, ktoré síce majú k technológiám ľahký prístup, no chýba im vedenie dospelých. Často sa tak stretávame so situáciou, keď deti trávia príliš veľa času online na úkor veku primeraných sociálnych a fyzických aktivít. To môže viesť k preskočeniu vývojových fáz v ranom detstve, čo môže mať dlhodobý vplyv na ich vzdelávací potenciál.
Rovnováha medzi aktivitami vo virtuálnom a fyzickom svete je kľúčová nielen pre deti, ale aj dospelých, pretože podporuje rozvoj empatie a schopnosti pozorovať, počúvať a spolupracovať, teda základných kompetencií digitálneho občianstva. Sebapoznanie a kritické vnímanie seba samého sú odrazovým mostíkom k aktívnemu občianstvu a v súčasnosti zahŕňajú aj schopnosť rozhodovať sa, kedy a ako používať technológie, a pochopiť ich dopad na naše správanie v digitálnom svete.
Našli ste na portáli chybu? Dajte nám o nej vedieť.
Niečo vám tu chýba?
Zmeny pre lepšie vzdelanie prebiehajú v súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti.
Ministerstvo zároveň dbá na ochranu finančných záujmov EÚ a bojuje proti podvodom, korupcii, konfliktu záujmov a dvojitého financovania a bude vykonávať kontroly so zameraním na tieto najzávažnejšie nezrovnalosti.
